| Správca katedrály: | Mons. ThDr. Štefan Vallo, PhD.,veľprepošt Nitrianskej kapituly |
| Sväté omše v katedrále: | Nedeľa: 7.00 a 9.00 hod. Pracovný deň: 7.00 hod. |
Katedrála je otvorená:
| Letné obdobie (1.4. – 31.10.) | Nedeľa: 10.00-12.00 a 14.00-17.00 hod. Pracovný deň: 9.00-12.00 a 13.00-18.00 hod. |
| Zimné obdobie (1.11. – 31.3.) | Nedeľa: 10.00-12.00 a 14.00-16.00 hod. Pracovný deň: 9.00-12.00 a 13.00-16.00 hod. |
Skupinové návštevy, prosíme, vopred nahlásiť na telefonnom čísle: 037-772 17 47, kl. 128, fax: 037-772 17 49
Katedrála predstavuje sakrálne miesto – svätyňu, ústredný chrám diecézy, biskupstva. Je sídlom biskupa, strediskom duchovného života a cirkevnej správy celej diecézy. Symbolizuje učiteľský úrad biskupa.
Katedrála sv. Emeráma v Nitre je najstarším diecéznym chrámom na Slovensku. Odkazuje a nadväzuje na obdobie pôsobenia arcibiskupa Metoda, o čom svedčí bulla Industriae Tuae, vydaná pápežom Jánom VIII., roku 880. Katedrála symbolizuje učiteľský úrad biskupa. Katedrála sv. Emeráma v Nitre sa vypína na 60 metrovom hradnom kopci (190 m. n. m.). Na jeho úpätí – z juhovýchodnej strany a popri jedinej vstupnej ceste – sa rozprestierajú budovy a inštitúcie nitrianskeho biskupstva (Kostol sv. Petra a Pavla, budovy seminára sv. Gorazda, domy kanonikov, diecézna knižnica, katolícka charita). Pod hradným mostom naľavo stojí súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda od Ľudmily Cvengrošovej po pravej strane barokové súsošie Nepoškvrneného počatia Panny Márie z roku 1750. Jej autorom je Rakúšan A. Vogerl a objednávateľom biskup I. Esterházy. Toto súsošie pripomína dve veľké morové epidémie v Nitre zo začiatku 18. storočia.
Hradný, pôvodne padací most bol v rokoch 1750-1780 prestavaný a bol vyzdobený barokovými sochami a vázami. Nad mohutnou vstupnou bránou nás víta erb biskupa T. Pálffyho z roku 1673. Za dvoma bránami, menšou pre chodcov, sa nachádza erb biskupa Z. Mošóciho z osemdesiatych rokov 16. storočia. Po ľavej strane sú zastavané staré hospodárske budovy, vpravo sú schody zo 17. storočia (v roku 2002 renovované), ktoré vedú do Katedrály sv. Emeráma.
Tabule zamurované nad vchodom do katedrály oznamujú, že jej vežu dal postaviť biskup J. Telegdy v roku 1642. Na inej tabuli sa dočítame, čo vykonal pre chrám biskup A. Erdödy, tajný radca a kancelár kráľa.
Tri kostoly v jednom
Katedrála sv. Emeráma pozostáva – historicky i architektonicky – z troch kostolov:
Románsky kostol pochádza z prelomu 11. a 12. storočia. Niektorí ho spájajú s prvým kostolom kniežaťa Pribinu, ktorý posvätil salzburgský arcibiskup Adalrám okolo r. 830. V oltári zo zlatého onyxu sú uložené relikvie sv. Emeráma, sv. Cecílie, sv. Krescenta a sv. Terézie z Lisieux. Donedávna sa tam nachádzali aj relikvie sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika. Teraz sú však uložené v novom oltári v hlavnej lodi katedrály. Sú uložené v hodnotnom striebornom relikviári z roku 1674. Relikviár sv. Cyrila je darom pápeža Pavla VI. z roku 1969 (1100 výročie smrti sv. Cyrila-Konštantína).
Horný kostol začal stavať biskup Meško, pôvodom Poliak, a bol postavený v rokoch 1333-1355 v gotickom slohu. V rokoch 1710-1720 biskup L. A. Erdödy katedrálu prestaval, lebo ju zničili vojská Fr. Rákociho v rokoch 1704 a 1708. Odvtedy sú zachované maľby a iné umelecké diela.
Hlavný oltár Najvätejšieho Spasiteľa dal postaviť biskup L. A. Erdödy. Jeho autorom je Rakúšan Domenico Martinelli. Sochy predstavujú: sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika, sv. Augustína, sv. Ambróza, Pannu Máriu a sv. Jozefa. Menšie sochy nad oltárom znázorňujú uhorských kráľov: sv. Ladislava a sv. Štefana. V strede je umiestnená socha Krista – Spasiteľa, nad ním Svätý Duch v podobe holubice a navrchu plastika Boha – Otca.
Freska na klenbe presbytéria – Nanebovzatie Panny Márie a jej oslávenie pochádza od rakúskeho umelca G. A. Galliartiho. Stredobodom obrazu je Panna Mária. Na zemi kľačí sv. Štefan, ktorý obetuje kráľovskú korunu Panne Márii. V ľavom dolnom rohu je postava sv. Imricha, vedľa neho postava biskupa Erdödyho a za ním podoba maliara Galliartiho. V rohoch sú zobrazené postavy štyroch evanjelistov: sv. Lukáša s hlavou býka, sv. Jána s orlom, sv. Matúša s anjelom a sv. Marka s levom.
Steny presbytéria zdobia maľby: vpravo Poklona troch kráľov a Ježišov krst v Jordáne, vľavo Dvanásťročný Ježiš v chráme a Premenenie Pána na vrchu Tábor. Sú dielom tohože majstra z roku 1720. Freska v kupole lode znázorňuje oslávenie sv. Emeráma a pripisuje sa viedenskému umelcovi Š. Bopovskému-Bujakovi. Aj oltár Všetkých svätých pochádza z doby biskupa L. A. Erdödyho. Vľavo je socha sv. apoštola Jakuba st. a vpravo zasa socha sv. apoštola Júdu Tadeáša.
Pôvodný oltár sv. Barbory pochádza z čias biskupa J. Telegdyho. Súčasný oltár je zo salzburgského mramoru a pochádza zo šesťdesiatych rokov 19.storočia. Sochy po bokoch predstavujú: sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika. Oltárny obraz je z roku 1860 a jeho autorom je F. Schilcher. Oproti schodom sú v iluzívnom okne znázornení cirkevní hodnostári a v druhom okienku portrét kanonika.
Fresky na klenbe znázorňujú sv. Andreja-Svorada vľavo a vpravo sv. Beňadika. Ich autorom je maliar, ktorý vymaľoval aj kupolu.
Organ pochádza z dvadsiatych rokov 17. storočia, pravda už v úprave z rokov 1930-1933. Nad ním sú fresky sv. Cecílie a kráľa Dávida. Pochádzajú z osemdesiatych rokov 18. storočia.
Cenným kovolejárskym dielom je bronzová krstiteľnica, ktorú v roku 1643 zhotovil Martin Weigel z Banskej Bystrice. Po obvode sú postavy a mená dvanástich apoštolov a Pána Ježiša. Drevený vrchnák s vyobrazením Kristovho krstu pochádza z 18. storočia. Pod horným kostolom sú umiestnené dve krypty. V jednej z nich sú pochovaní nitrianski biskupi.
Dolný kostol dal postaviť J. Telegdy v rokoch 1622-1642 a to po vyplienení katedrály vojskom G. Betlena. Najcennejším je oltár Snímanie z kríža, ktorý tvoria dve plastiky: Snímanie z kríža z roku 1662 od rakúskeho majstra J. Perneggera, a predela Kladenie do hrobu, ktorá sa pripisuje talianskemu sochárovi Donatellovi alebo najskôr jeho škole. Sochy po bokoch oltára predstavujú sv. Annu a sv. Joachima. Keď v rámci obnovy interiéru katedrály objavili v roku 2012 za oltárom Snímania z kríža vzácnu fresku zo 14. storočia s mariánskym motívom, kompetentní rozhodli, že celý oltár bude v roku 2013 premiestnený na náprotivnú stenu Dolného kostola. Novoobjavená freska je tak prístupná očiam verejnosti už natrvalo.
Obrazy dolného kostola vyjadrujú niektoré deje z krížovej cesty Pána Ježiša. Nástropné fresky znázorňujú niektoré výjavy zo života Krista. Pôvodné maľby pochádzajú od G. A. Galliartiho a jeho školy a od nitrianskeho maliara E. Massányiho. Dolný kostol má ďalšie dva oltáre: Nepoškvrnenej Panny Márie so sochami sv. Petra vľavo a sv. Pavla vpravo, oltár sv. Františka a oltár sv. Mikuláša. Vznikli roku 1720. Oltár zasvätený sv. Jánovi z Nepomuka pochádza z roku 1769. V dolnej lodi katedrálneho chrámu je pochovaný kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý bol nitrianskym diecéznym biskupom v rokoch 1990 – 2005.
Interiér katedrály prešiel komplexnou rekonštrukciou v rokoch 2007 – 2014. V rámci nej bolo v hornej lodi chrámu upravené presbytérium. Dňa 22. septembra 2009 nitriansky biskup Mons. Viliam Judák posvätil nový pevný kamenný oltár. Spolu s obetným stolom pribudla v presbytériu aj nová ambona a oltárny kríž. Nový kamenný pevný oltár zodpovedá charakteristike historického prostredia, v ktorom sa nachádza, ale aj obnovenej pokoncilovej liturgii.
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
