Nitra (27. marca) Nitriansky biskup Mons. Viliam Judák celebroval vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Nitre na Kalvárii svätú omšu z príležitosti 75. výročia založenia slovenskej provincie Spoločnosti Božieho slova. Táto spoločnosť je s nitrianskou Kalváriou spojená od roku 1925. Homíliu Mons. Viliama Judáka prinášame takmer v plnom znení:
Misijná spoločnosť Božieho Slova, založená sv. Arnoldom Janssenom (1837-1909) 8. septembra 1875 v malom holandskom mestečku v Steyel, prišla na Slovensko 18. augusta 1923 – do Močenku, kde im nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko, poskytol letné sídlo nitrianskych biskupov, s perspektívou ďalšieho pôsobenia.
Oficiálny príchod misijnej spoločnosti, sa však uvádza na 2. septembra 1925, keď nitriansky biskup Karol Kmeťko s nitrianskym farárom Kolomanom Szmidom a početnými veriacimi privítal neveľkú misijnú komunitu
na nitrianskej Kalvárii. Tu v júni 1927 začali so stavbou Misijného domu. Stavba bola financovaná zo skromných zbierok slovenských veriacich. Dňa 4. 11. 1928 bol Misijný dom v Nitre slávnostne posvätený Dr. Karolom Kmeťkom. 9. septembra 1927 členovia rehoľnej spoločnosti SVD boli vo Vidinej pri Lučenci uvedení rožňavským biskupom Michalom Bubničom,
Aj Spišská diecéza prejavila svoju šľachetnosť voči misionárom. Mons. Ján Vojtaššák daroval biskupské letné sídlo v Spišskom Štiavniku (1929).
Kongergácia pre rehoľníkov 27. marca 1942 na Sviatok Siedmych bolestí Panny Márie schválila Slovenskú provinciu SVD. V žiadosti prefekta Vincenta kard. La Puma 17. februára 1942, pápežovi Piovi XII. sa uvádza, že na Slovenku je: 91 rehoľníkov, 48 novicov, 24 postulantov a 186 chovancov-alumnov. (4 domy s 2 noviciátmi). Prvým provinciálom bol menovaný páter Ján Fajkus.
Slovensko malo byť jedna z viacerých krajín, kde sa mali misionári SVD primerane pripraviť na misijnú prácu. Nezanedbávali však ani tých medzi, ktorými žili a pracovali. Veľký priateľ a mecén misijného diela na Slovensku dr. K. Kmeťko sa o ich činnosti vyjadril: „Misijná Spoločnosť Božieho Slova vyvíja u nás takú požehnanú pastoračnú činnosť, ako by len pre to bola založená, aby pomáhala duchovenstvu v jeho práci za povznesenie duševného života veriacich.“
Keď sa zamyslíme nad príchodom Spoločnosti Božieho Slova na Slovensko, na jej vonkajší vývin, musíme uznať, že Boh sprevádzal jej kroky hojným požehnaním. V mnohých krajinách po svete skúsila Spoločnosť veľkú lásku a pomoc v počiatočnom štúdiu zo strany biskupov, „ale nikde nenašla toľko ochoty a štedrej pomoci ako na Slovensku. Túto vzácnu skutočnosť, ktorej sme si plne vedomí, nemožno vytrieť z dejín Spoločnosti Božieho slova“– ako povedal pri istej príležitosti bývalý generálny predstavený Spoločnosti Božieho Slova P. Alojz Kappenberg.
Naozaj slovenskí arcipastieri nemuseli čakať na Druhý vatikánsky koncil a jeho uznesenie, aby pochopili, že misijná činnosť patrí k samej podstate Katolíckej cirkvi, že je povinnosťou každého kresťana.
Hoci každý zo slovenských biskupov bol naplno zaujatý činnosťou vo svojej diecéze, a venoval všetky sily jej zveľadeniu. Predsa však sa neuzatvárali pred potrebami všeobecnej Cirkvi. Veľkodušne podporovali Spoločnosť, ktorej výhradným cieľom bolo účinkovanie v zámorských misiách. Nebáli sa, že misijná spoločnosť v ich diecéze bude na ujmu povolaní a podpory v ich vlastnom území. O priazni slovenských biskupov svedčí aj založenie Misijného spolku, kde patrilo Pápežské dielo šírenia viery, Detinstvo Ježišovo, Unio cleri pro missionibus. Tiež každoročné organizovanie misijných slávností, vždy na inom mieste, často spojené s výročitými púťami, ako to bolo napr. v r. 1938 v rámci levočského odpustu, na ktorých sa v plnom počte zúčastňovali slovenskí biskupi; podobne tiež pri mariánskej púti v auguste r. 1948 v Nitre na Kalvárii.
V rokoch 1929-1948 vyšlo sedemnásť ročníkov misijnej ročenky. V tomto smere aj obetavosť ľudu bola veľmi veľká. Roku 1939 zbierky na misie činili 915 376,95 korún, čím sa Slovensko v priemere na počet obyvateľov dostalo na popredné miesto vo svete. Obetavosť veriacich na Slovensku vzbudila pozornosť aj v Ríme.
Je požehnaním pre Slovensko, že v týchto činnostiach misionári SVD pokračujú aj po zmene spoločenského systému. Počas obdobia núteného obmedzenia svojej činnosti na území bývalej ČSR mnohí obetavo pracovali v duchovnej správe. Niektorí tajne bez štátneho súhlasu.
Aj terajší personálny stav Slovenskej provincie SVD svedčí o tom, že toto rehoľné spoločenstvo po obnovení činnosti pokračuje v požehnanej práci, ktorá sa začala na Slovensku na začiatku 20. storočia.
V súčasnosti do Slovenskej provincie patrí 47 pátrov a 2 bratia, 9 bohoslovcov. 33 slovenských misionárov (pátrov a bratov) je začlenených v iných rôznych častiach sveta: Mexiko, Kuba, USA, Japonsko, Papua Nová Guinea, Kolumbia, Chile, Bolívia, Brazília, Keňa, Rusko Viacerí pôsobia okrem Slovenska, na území Európy v Taliansku, Nemecku, Rakúsku, Írsku, Česku, Maďarsku.
Veľká vďaka patrí aj za pastoračnú činnosť mnohých pátrov verbistov v Nitrianskej diecéze!
Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup
Foto: Martin Štefanec
