16. augusta 2025 | Kategória: Najdôležitejšie informácie
Na Kalvárii v Nitre sa konala púť z príležitosti sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Prvý deň (v sobotu 15. augusta 2015) vyvrcholil duchovný program večernou svätou omšou, ktorú na poľnom oltári celebroval generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek. V homílii hovoril o Panne Márii ako o pokornej služobnici, ktorá sa venovala ľuďom, ktorých mala v danej chvíli pri sebe. Božie posolstvo, ktoré prijala, nebolo len mystickým zážitkom, ale výzvou k službe, v tomto prípade k službe svätej Alžbete. Mons. Peter Brodek pripomenul aj jednu z invokácií Loretánskych litánií, podľa ktorej je Panna Mária „Bránou nebeskou“. Práve cez ňu prišiel, ako cez bránu, na túto zem Ježiš Kristus.
Večerný program púte pokračoval modlitbou posvätného ruženca so svedectvami, sprievodom k miestnej Lurdskej jaskyni a nočnou svätou omšou.
Druhý deň púte (v nedeľu 16. augusta) začala pobožnosť krížovej cesty. Po svätej omši v maďarskom jazyku nasledovala hlavná svätá omša. Predsedal jej nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.
V homílii hovoril o Panne Márii ako o príčine našej radosti. Tej radosti, ktorá fyzickou smrťou nezaniká. Hlavný celebrant ďalej nadviazal na prvé čítanie zo Zjavenia svätého apoštola Jána, v ktorom sa odohrával boj medzi ženou a drakom. Tento boj medzi Božími hodnotami a hodnotami diabla sa odohráva aj v súčasnosti. Nitriansky biskup v tejto súvislosti poznamenal, že hoci na Slovensku môžeme ako kresťania prežívať svoju vieru relatívne slobodne, predsa sa často o ňu nestaráme, nechránime si ju, alebo sa jej ľahkovážne zriekame. „Možno si to ani neuvedomujeme, ale verejná mienka, mnohé útoky, ktoré vedú spoločnosti proti rodine, voči životu, sú útokom proti Bohu, jeho Cirkvi, hodnotám, ku ktorým sa aj my hlásime. Mnohé sily sa otvorene alebo skryto usilujú zmeniť atmosféru v spoločnosti (…) a vytvoriť nové spoločenské vedomie bez akýchkoľvek vplyvov kresťanstva. Preto treba oslobodiť človeka od náboženského tmárstva. Tým sa mnohí netaja. Niekedy sa môžeme nad tým len usmiať, ako nad konaním jedného zo súčasných sprievodcov, ktorý návštevníkom nášho mesta aj na hradnom návrší vysvetľuje existenciu napríklad mariánskeho morového stĺpa z roku 1750 asi v tomto zmysle: Viete, ľudia boli vtedy hlúpi, lekári toho veľa nevedeli, takže ľuďom neostávalo nič, len sa modliť a stavať takéto stĺpy. Ako by sme dnes boli oveľa ďalej. A Božiu pomoc sme už viac nepotrebovali a všetky choroby, problémy sú za nami. Lebo tí boli pred nami hlúpi“.
Mons. Viliam Judák sa dotkol aj v ostatných mesiacoch medializovanej možnosti postaviť na Zobore päťdesiat metrový kríž, ktorý mal byť mestu darovaný. „Veci boli veľmi medializované už predtým, že inštalácia kríža by predpokladala nepriaznivý zásah do biotopov európskeho, respektíve národného významu. Tiež sa uvádzalo, že Nitrania, mnohí o tom ani neviete, rozbehli na webe petíciu proti výstavbe. Už predtým sa písalo, že tam budú veriaci páliť sviečky, nosiť umelé kvety, čo by zničilo náš Zobor. Niektorí, aj nekultúrnym spôsobom, sa vyhrážali na internete, aj na našom biskupstve. Chceli niektorí organizovať živú reťaz a iné akcie, aby sa kríž nepostavil. Chcem vás uistiť, drahí bratia a sestry, že nechcem vnášať do nášho mesta či jeho obyvateľov nepokoj a rozdeľovať nás, obviňovať niekoho, či rušiť túto slávnostnú chvíľu. Ale tu nejde len o kríž. Tu ide o hodnoty, ku ktorým sa hlásime aj touto púťou k Matke Božej, ktorá je Nitranmi uctievaná po celé stáročia. A preto nemôžeme o tom mlčať“. Nitriansky biskup by na túto tému očakával aspoň solídnu kultúrnu diskusiu a nie odmietanie projektu, skrývajúc sa za životné prostredie. Vyslovil niekoľko argumentov: „V našom meste sa stavajú nové domy, v oblasti Zobora sa ich postavilo za posledných päťdesiat rokov možno tisíc. Na Zobore sa ročne vyrúbe legálne približne dvestopäťdesiat až tristo stromov. Na postavenie kríža by sa pravdepodobne obetovalo sto, aj s prístupom. Znečistenie Zobora návštevníkmi, teda nami Nitranmi, je dnes viac ako katastrofálne. Niektorí sa každoročne aj s pánom primátorom zúčastňujete jarného upratovania a desiatky vriec odpadu hovoria jednoznačne o našej kultúre. Cudzí tam tak veľa nechodia. To akoby životné prostredie neznečisťovalo. Alebo. Hoci sme všetci s radosťou prijali v tomto týždni informáciu, ktorej sa aj celé Slovensko teší, keď tu do Nitry príde firma, ktorá postaví nový závod na autá. Ale zaberie takmer sedemsto hektárov najúrodnejšej pôdy. To nebude mať vplyv na životné prostredie? Áno iste, fabriku potrebujeme. Bezpochyby. Ale kríž už azda ani nie“? Podľa biskupa Viliama Judáka kríž ako nehybne stojaci symbol nie je pre veriacich kresťanov len „nehybnou sochou, ale je reálnou mocou, symbolom našej kresťanskej a národnej minulosti tejto našej kolísky kresťanstva, ako hrdo hovoríme, Nitry Pribinovej, Svätoplukovej, Metodovej, Svoradovej. Kríž by možno zabral sedemsto metrov štvorcových aj s okolím, teda asi jednu desaťtisícinu z výmery priemyselného parku. Pritom by nás to ani finančne nič nestálo. Je také čudné, že ten, ktorý nám dal celú zem do daru (musí od nás zakúsiť), že sa nám protiví mu dať niečo späť. Veď človek, priznajme, nemusí byť ani veľmi veriaci, nežije len z chleba. Dodal by som: Diskutujme o tom, ako má vyzerať, kde má stáť, ale skrývať sa za prírodu je čudné. Povedzme teda priamo, že tu kríž už nemá miesto. Ale potom sa naň v ťažkých časoch, keď prídu, nepozerajme s nádejou, ale so zahanbením. Nechcem byť zlým prorokom, ale možno by sme raz radi videli nad Nitrou znamenie našej spásy, avšak už to nemusí byť možné“. Biskup sa prítomných pútnikov spýtal: „Čo odovzdáme budúcim generáciám? Len prázdne hangáre? Zdevastovanú prírodu? A predovšetkým zdeformovanú morálku“? A podotkol príklad z minulosti: „Viete si predstaviť, drahí bratia a sestry, ak by boli naši predkovia takto rozmýšľali a niekoľkokrát vypálenú katedrálu neobnovili a chrámy, ktoré boli v druhej svetovej vojne zbombardované, neopravili, pretože bolo treba stavať vily pre ľudí, podniky a obchody a nie kostoly, čo by sme mali z Nitry? Možno nie je dôležité pripomínať heslo V tomto znamení zvíťazíš, ktoré znelo Konštantínovi na jeseň roku 312, keď dosiahol víťazstvo nad armádou Maxencia, ktorá bola vo veľkej presile. Ale dôležité je, že v nesení kríža, v jeho sile, vyhrávajú ľudia so znakom kríža dodnes svoje životné zápasy“. Povzbudil veriacich, aby tento boj o kresťanské hodnoty predovšetkým „odbojovali“ a zvíťazili vo svojom srdci a v každodennom živote. „Veď každý z nás musíme bojovať proti pokušeniam, proti hriechom, proti zanedbávaniu dobrého, proti našej pohodlnosti, lenivosti, zlým návykom. V tomto neustálom boji je pre nás Panna Mária príčinou našej radosti“, dodal.
Na záver podčiarkol, že keď budeme v nebi, tak ako Panna Mária, „získame šťastie najvyššieho druhu“, veď sme stvorení pre vyššie veci. Nebo začína, podľa jeho slov, už na zemi. Cez život s Bohom, v službe iným, cez život v láske a milosti. „Panna Mária je v každodennom živote pre nás príčinou našej radosti, lebo nám pomáha budovať v nás nebo, perspektívu. Ukazuje, kde je naše miesto. Sprostredkúva a odovzdáva nám radosť z Boha, z modlitby, z bohoslužby, radosť z oddanosti našim blížnym“, povedal na konci svojho príhovoru nitriansky biskup.
Výročná púť k „Matke Božej Nitrianskej„, ktorej sa po obidva dni zúčastnilo niekoľkotisíc pútnikov, sa skončila v nedeľu napoludnie požehnaním a spevom pápežskej hymny.
Miroslav Lyko
VIDEO TU
