Slávenie tohtoročného Piatku utrpenia Pána 18. apríla 2025, počas ktorého si kresťania na celom svete pripomínajú utrpenie, umučenie a smrť Ježiša Krista na kríži malo v Nitre zaujímavé vyvrcholenie. Na tradičnú verejnú pobožnosť Krížovej cesty ulicami mesta, ktorá sa koná už viac ako dvadsať rokov sa vydali veriaci aj za osobnej účasti nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka, ktorý na jej začiatku uviedol jej zameranie slovami: „Už 2000 rokov trvá kresťanská éra… Ale kedy sa konečne staneme kresťanmi? Touto krížovou cestou budeme duchovne prechádzať svetom. Súčasným svetom hladu, utrpenia, chorôb a násilia, svetom lásky a nenávisti, bezhraničnej obetavosti i agresívneho egoizmu. Kiežby sme otvorili svoje srdcia a konečne vystúpili zo svojho obmedzeného a ľahostajného sebectva, ktoré často nevidí ďalej ako na dno vlastného taniera a ani nechce vidieť za plot svojej záhrady či obce, a ktoré je ochotné uznať nároky blížneho len vtedy, keď ho to nič nestojí. Na niekoľkých príkladoch sa chceme zastaviť nad desivým faktom zdeformovania evanjelia, ktoré sa azda nikde neprejavuje tak výrazne ako v otázke chudoby. Našimi sprievodcami a autormi väčšiny myšlienok i príkladov sú Matka Tereza z Kalkaty a „otec malomocných“ Raoul Follereau – kresťania, ktorí plne pochopili, že čokoľvek sme urobili jednému z tých najmenších, Kristovi sme urobili. Ale aj ďalší, ktorí svojím burcujúcim slovom i príkladom chcú prebudiť svedomie kresťanov i všetkých ľudí dobrej vôle a poukázať na to, ako žalostná je láska, ktorá netrpí s milovanými“. Veriaci následne túto tému meditovali počas jednotlivých zastavení pod vedením správcu farnosti Nitra Kalvária P. Jána Štefanca, SVD, a prednese textov riaditeľom Starého divadla Karola Spišáka v Nitre Martina Kusendu. Zastavenia boli už tradične situované na miestach, ktoré mali symbolicky poukazovať na životné situácie, v ktorých sa ľudia vo svojich životoch ocitajú. Pobožnosť bola zakončená záverečnou modlitbou na nitrianskej Kalvárii.
Po nej pri poľnom oltári biskup Viliam s prítomnými kňazmi predsedal liturgickým obradom Piatku utrpenia Pána. V rámci bohoslužby slova vo svojej homílii adresoval prítomným veriacim myšlienky o slabostiach človeka, ktoré sa každý snaží zakrývať, ale uviedol aj príklady viacerých osobností ľudstva, ktoré urobili presný opak a svoju ľudskú slabosť a utrpenie neskrývali, ako boxer Muhammad Ali, sv. pápež Ján Pavol II., či súčasný pápež František. Ako biskup Viliam ale povedal: „Dnes sa nám predstavuje zranený a slabý Boh v trpiacom Ježišovi. Boh neskrýva slabosť. Ježiš svoje telo vystavil fyzickému utrpeniu a duševným utrpením si nechal zlomiť srdce z lásky k nám. Ježišovo dielo je tak dokonané, ale v istom zmysle zostáva nedokončené. Čo z toho vyplýva pre nás? Že to, čo ešte zostáva vykonať v oblasti našej spásy musíme vykonať my. V nás pokračuje jeho poslanie na tejto zemi. Týmto spôsobom nám Boh ukázal cestu k väčšej dokonalosti. To je cesta našej spásy, nášho znovuzrodenia. Aj naša životná cesta plná problémov a ťažkostí, ktoré často život ponúka ako rôzne podoby kríža má byť prežiarená nádejou a istotou cieľa, ktorý sa nám ponúka z rúk Toho, ktorý už túto cestu prešiel. Preto pri každom utrpení a skúške spojme sa s Bohom, aby náš kríž sme niesli s ním. Nie sme tuláci, ale pútnici nádeje, ktorých cesta vedie k večným hodnotám s trpiacim, ale aj osláveným Kristom.“ Po homílii biskupa Viliama počas slávnostnej modlitby veriacich sa zatiahla obloha a spustil sa hustý dážď s ľadom, počas ktorého sa prítomní veriaci rozpŕchli z priestranstva pred poľným oltárom, ako pred viac ako 2000 rokmi na Golgote v Jeruzaleme vo chvíľach, keď Ježiš Kristus na kríži zomrel, a presunuli sa do Kostola Nanebovzatia Panny Márie, kde obrady pokračovali poklonou Svätému krížu a svätým prijímaním. Po prenesení Oltárnej Sviatosti do symbolického Božieho hrobu sa obrady Veľkého piatku skončili a veriaci sa rozišli do svojich farností a domovov s duchovným zážitkom majúcim vplyv na prežívaní ďalších hodín bdenia a očakávania Kristovho zmŕtvychvstania.
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
