Pri omši svätenia olejov biskup Viliam kňazom Nitrianskej diecézy povedal, aby boli vždy a všade Kristovou ľúbeznou vôňou.

Viac ako 200 z celkového počtu 350 kňazov Nitrianskej diecézy sa stretlo vo štvrtok Svätého týždňa 17. apríla 2025 v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade na tradičnej Missa chrismatis – omši svätenia olejov, ktorú celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák s pomocným nitrianskym biskupom Mons. Petrom Beňom, biskupskými vikármi  a prítomnými kňazmi. Počas nej si kňazi obnovili kňazské sľuby a biskup Viliam požehnal posvätné oleje, ktoré sa budú používať na pomazávanie pri vysluhovaní sviatostí krstu, birmovania, pomazania chorých a kňazstva. Biskup Viliam sa kňazom a prítomným veriacim  prihovoril v kontexte s Jubilejným rokom a aktuálnymi evanjeliovými textami o Ježišovi Kristovi ako o Mesiášovi – Pomazanom Duchom Božím, ktorý bol poslaný ohlásiť Pánov milostivý rok. Uvažoval o symbolike, význame a zmysle pomazávania posvätnými olejmi pre život Cirkvi a kresťanov. Obrátil sa najmä na kňazov s výzvou, aby tieto skutočnosti vnímali vo svojom kňazskom povolaní a pôsobení v záujme jednoty a bratskej lásky a súčasne vyjadril vďaku všetkým kňazom i veriacim za ich úsilie o túto jednotu Cirkvi v záujme napĺňania jej poslania vo svete. Zvlášť kňazov povzbudil k autentickému kňazskému životu a svedectvu prezentujúceho Ježiša Krista, jeho lásky a vyznávania viery. Ako povedal:  „Viete si predstaviť obetavú matku, alebo otca, ktorí by povedali o šiestej večer – už mi padla? Preto zvlášť v tomto jubilejnom roku musíme byť k sebe úprimní a hľadať  cestu skvalitnenia našej služby, našej konverzie. Uznajme bratia, a priznajme to aj našim veriacim, že všetci sme chudobní, aj my kňazi. Veď kto z nás má dostatok viery, nádeje a lásky a iných hodnôt. Uverme, že Boh v tomto jubilejnom roku pre nás pripravil mnohé milosti. Z našej strany sa vyžaduje iba jedno, bdelosť a otvorenosť srdca. Aby tieto milosti neprešli okolo nás nadarmo. Nech sa môže skutočne aj na nás splniť Božie prisľúbenie. Potom aj v hnilobnom zápachu hriechu, ktorý sa objavuje v mnohorakom spôsobe v tomto svete môže byť naša viera a kňazská služba novou vôňou, ktorá vedie k prameňu života. Veď pomazaním sme boli poverení premieňať a posväcovať tento svet. V tomto duchu si obnovme svoje kňazské sľuby. Aby sme boli vždy a všade Kristovou ľúbeznou vôňou.“ Touto svätou omšou, ktorá sa koná len raz do roka si kňazi s biskupmi pripomenuli  ustanovenie sviatosti kňazskej vysviacky, prevzali si posvätné oleje a vrátili sa do svojich farností v diecéze, kde začnú so svojimi veriacimi  slávenie Veľkonočného trojdnia a tajomstiev spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života.