V Ivanke pri Nitre sa v nedeľu 30. marca 2025 uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti 180. výročia úmrtia Mateja Tučka, rodáka z obce Slovany pri Kláštore pod Znievom, kňaza – dekana, bernolákovca, národného buditeľa a spoluzakladateľa spolku Tatrín, ktorý v Ivanke pri Nitre pôsobil ako kňaz v rokoch 1836 – 1845. Súčasťou programu bola slávnostná svätá omša, ktorú v miestnom farskom Kostole sv. Martina celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák za účasti zástupcov Matice Slovenskej, starostu obce Slovany Mareka Straku a správcu farnosti v Kláštore pod Znievom Štefana Hýrošša a predstaviteľov a veriacich z obce Ivánka pri Nitre. Biskup Viliam vo svojom príhovore pripomenul osobnosť kňaza a dekana Mateja Tučka a jeho zásluhy pre život Cirkvi, ale aj slovenského národa. Po skončení liturgickej slávnosti sa konala pietna spomienka s položením vencov k hrobu Mateja Tučka na miestnom cintoríne, na ktorej zazneli okrem modlitieb aj príhovory zástupcov Matice Slovenskej. Spomienkovú slávnosť svojim spevom doprevádzal spevácky zbor Emerám. Slávnosť zorganizovali Dom Matice slovenskej v Nitre spolu s obcou a farnosťou v Ivanke pri Nitre.
V roku 2003 pri príležitosti 140. výročia vzniku Matice slovenskej osadil Miestny odbor Matice slovenskej v Ivanke pri Nitre pamätnú tabuľu na obnovenom hrobe Mateja Tučka, ktorého miesto určenia až do roku 1980 nebolo známe. Dekan Matej Tučko bol blízkym priateľom Ľudovíta Štúra. Práve jemu pomohol podporiť jeho žiadosť vydávať Slovenské národné noviny s prílohou Orol Tatranský v časoch maďarizácie v roku 1845. V Nitre a okolí zbieral podpisy na petíciu podporujúcu noviny, ktoré v Matici slovenskej vychádzajú nepretržite až dodnes. Získal 44 podpisov kňazov nitrianskej diecézy. Petíciu Tučko doplnil požiadavkou o ich vydávanie v slovenskom jazyku. Je žiarivým príkladom človeka, ktorý otváral svojím farníkom oči viery, ale aj oči pre národné hodnoty. Všetky svoje sily dal do života Cirkvi a slovenského národa.
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
