V rámci pravidelného diskusného večera Dišputy pod hradom, ktorý sa konal 17. marca 2025 v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre, sa uskutočnila aj predpremiéra nového filmu pod názvom „Nepoznaný svätec“, ktorého tvorcom je scenárista, režisér a kameraman v jednej osobe Marek Poláček. Nový film o niekdajšom nitrianskom biskupovi, blahej pamäti arcibiskupovi Mons. Eduardovi Nécseymu bol nakrútený v spolupráci s Nitrianskym biskupstvom a Slovenským rozhlasom a televíziou. V novom filme sa režisér Marek Poláček zameral na charakterové vlastnosti arcibiskupa Nécseya, ktorými boli najmä osobná odvaha a neústupnosť, ktoré ho robili nekompromisným bojovníkom za pravdu a spravodlivosť. Film tak približuje ťažké obdobia, ktoré arcibiskup Nécsey musel prežívať, a ukazuje jeho neúnavnú obetavosť voči Cirkvi a národu. Tento dokumentárny film sa tak stáva svedectvom o jeho duchovnej sile, morálnych kvalitách a dedičstve, ktoré zanechal v dejinách Cirkvi na Slovensku. Po vzhliadnutí filmu mali účastníci diskusného večera možnosť diskutovať o osobnosti Mons. Eduarda Nécseya a nakrúcaní filmu s prítomným režisérom filmu Marekom Poláčkom a súčasným nitrianskym biskupom Mons. Viliamom Judákom. Televízna premiéra filmu sa uskutoční vo vysielaní STVR počas Veľkonočných sviatkov noci 2025.
Mons. Eduard Nécsey sa narodil 9. februára 1892 v Oslanoch pri Prievidzi. Celý jeho život bol poznačený neľahkými udalosťami, v ktorých sa zmietal vtedajší svet. Kňazskú vysviacku prijal v časoch Prvej svetovej vojny v Innsbrucku, kde študoval a kde získal aj doktorát z teológie. Biskupské svätenie prijal 16. mája 1943. Bol titulárnym biskupom a aj po smrti svojho predchodcu, arcibiskupa Mons. Karola Kmeťka, keď bol v januári 1949 menovaný pápežom Piom XII. na starobylý nitriansky biskupský stolec. Nemohol byť totiž pre vtedajšie politické pomery menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa, bol iba nitrianskym apoštolským administrátorom. Keďže sa neangažoval v spoločenských a politických záležitostiach a usiloval sa každému vyhovieť, čo bola taká typická črta jeho charakteru, zo strany mocných tohto sveta po jeho menovaní za nitrianskeho administrátora vznikol dojem, že to bude biskup, s ktorým zo strany štátu nebudú ťažkosti pri bezprávnych postojoch proti náboženskej slobode. Mons. Eduard Nécsey bol zrelý, vzdelaný a rozhľadený muž, silný kňazský charakter s hlbokým sociálnym cítením, avšak nekompromisný, ak išlo o nespravodlivosť či zlo v akejkoľvek podobe. On totiž prešiel, kým sa stal biskupom, viacerými cirkevnými službami. Bol špirituálom v Kňazskom seminári v Nitre, bol profesorom viacerých disciplín, nakoniec zakotvil pri dogmatike. Zastával i funkciu tajomníka arcibiskupa Kmeťka, taktiež bol riaditeľom Biskupského úradu, následne bol povýšený za nitrianskeho sídelného kanonika a pracoval aj na cirkevnom súde. V päťdesiatych rokoch, keď cieľom vtedajšej vlády a zriadenia bolo zdiskreditovať v očiach veriacich najvyšších pastierov, bola využitá taktika rozbitia biskupského kolégia a vytvorenia vzájomnej nedôvery. Bola to taktika viac ako diabolská, keď postupovali proti biskupom rozličným spôsobom, aby v očiach veriacich vyvolali dojem, že sú medzi sebou rozdelení. Mons. Eduard Nécsey sa snažil hľadať cestu nie útoku, ale cestu vyjednávania, aby zachránil pre Cirkev z tých mála práv, ktoré mala v tých časoch, čím najviac. Bol viac ako trištvrte roka izolovaný v prísnom domácom väzení. Toto obdobie, podľa svedectiev jeho súčasníkov, znášal s veľkou trpezlivosťou. Pretože bol neustále sledovaný aj vďaka prítomnosti zmocnenca, ktorý mu otváral poštu, ktorý kontroloval v niektorých obdobiach návštevy, keď ich mal dovolené. V jeho pracovni sa našlo odpočúvacie zariadenie, ktoré malo sledovať všetku jeho činnosť. Dokonca, keď ho počas internovania prišla z posledných síl navštíviť jeho staručká matka, nedovolili sa mu stretnúť s ňou. Mohol len vyjsť na balkón a zdvihnutím ruky ju pozdraviť. Izolácia bola o to ťažšia, že nemal pri sebe ľudí, na ktorých by sa mohol spoľahnúť, pretože jeho najvernejších spolupracovníkov odsunuli do kárneho tábora v Mučeníkoch. Do biskupskej kancelárie prišli noví spolupracovníci, ktorých biskup Nécsey s láskou prijal, ale sám by si ich nebol, s najväčšou pravdepodobnosťou, vybral. Nátlak bol na neho vyvíjaný rozličným spôsobom, aj prostredníctvom listov. Napríklad list ministra Čepičku z 3. marca 1950, z ktorého vyberáme len časť. Biskupovi Nécseyovi píše: „Vám nejde ani o pravdu, ani o blaho Cirkvi a štátu, ani o pokoj a pokojný život kňazov a veriacich. Dlho sa už usilujete o rozvrat a rozširovanie nepokoja. Preto nepokladáte pod dôstojnosť ani občiansku ani biskupskú, napádať otvorene a neohrozeným spôsobom nové cirkevné zákony. Tie zákony, ktoré si dal pracujúci ľud, v záujme republiky a Cirkvi a ktoré musia byť bezpodmienečne a plne dodržiavané a zachované. Zato sa ochotne podriaďujete akémukoľvek politickému rozhodnutiu a diktátu Vatikánu, ktorý sa netají nenávisťou a nepriateľstvom k ľudovodemokratickej republike a k jej ľudu“. Takéto a podobné listy možno nájsť aj dnes v archíve či už Biskupského úradu alebo v Národnom archíve. Ako senior biskupského zboru musel neraz riešiť problematické otázky o vzťahu k štátu. Napriek svojej jemnosti bol neústupný, keď išlo o pravdu a spravodlivosť. Bol človekom hlbokého duchovného života, uzobranosti. Mnohí jeho súčasníci sa vyjadrili, že človek mal vždy pri stretnutí s ním dojem,, akoby vstal z kľačadla, kde práve rozjímal. Mnohí ho nazývali človekom veľkých morálnych kvalít. Nemožno obísť ani jeho aktívnu činnosť na Druhom vatikánskom koncile. Zúčastnil sa na všetkých jeho zasadaniach v rokoch 1962 – 1965. Bol vo viacerých komisiách a bol uznávaným odborníkom. Vždy jeho pobyt vo Večnom meste a stretnutia so Svätým Otcom Jánom XXIII. a Pavlom VI. boli pre neho príležitosťou, aby sa povzbudil a aby povzbudzoval aj iných. V roku 1967 sa zúčastnil aj na prvej biskupskej synode. V máji 1968, pri svojom kňazskom jubileu, bol pozdravený Svätým Otcom a menovaný za titulárneho arcibiskupa. Chcel cestovať do Ríma, aby sa poďakoval za toto vyznačenie. No v Prahe vážne ochorel, bol transportovaný naspäť do Nitry a 19. júna 1968 vo svojom biskupskom sídle zomrel. Arcibiskup Eduard Nécsey je pochovaný v biskupskej krypte pod nitrianskou katedrálou.
Zdroj: Tkkbs – Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup v relácii Rádia Lumen v roku 2008 /
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
