V stredu 22. januára 2025 si pripomenieme 101. výročie narodenia blahej pamäti Jána Chryzostoma kardinála Korca, nitrianskeho biskupa. Narodil sa 22. januára 1924 v Bošanoch v robotníckej rodine. Základnú školu vychodil v rodnej obci, meštianku v neďalekých Chynoranoch. 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do Spoločnosti Ježišovej – jezuitom. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku (1. októbra 1950) bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne prijal biskupskú vysviacku z rúk biskupa Pavla Hnilicu. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt Svätého Otca Pia XII. pre naše krajiny. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník. V tomto období oprávnene desať rokov každý deň očakával, že príde pre neho Štátna bezpečnosť, ako sa to stalo v mnohých prípadoch jeho spolubratom v reholi, či diecéznym kňazom, či veriacim laikom. O to viac, že vedeli o ňom, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť, ba i ordinuje tajne kňazov. Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený za vlastizradu – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi vo väzniciach v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života. 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý na údiv mnohých odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke. I v tejto situácii nezostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnili každú voľnú chvíľu. Vo jeho dielach sa javil ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ. V širokej palete jeho diel sa objavujú práce ako aktuálne diskusie s prírodnými vedami, ktoré často prekračujú svoju vedeckú kompetenciu a prispievajú k dezinformácii v základných životných otázkach. Ako veľký znalec ľudskej duše sa zamýšľal nad pôvodom človeka a jeho životnou cestou. Súčasne tvoril aktuálne práce, týkajúce sa problémov náboženského života a Katolíckej cirkvi na Slovensku. V množstve asi šesťdesiatich diel pomerne veľkého rozsahu mala popredné miesto duchovná literatúra. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje trojzväzkové dielo zaoberajúce sa ťažkým obdobím Cirkvi na Slovensku „Od barbarskej noci“, ktoré bolo preložené do poľštiny, nemčiny, taliančiny, angličtiny a francúzštiny. Veľká časť diela kardinála J. Ch. Korca počas komunistického režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku.
Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. Dňa 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prevzal 22. februára 1990 a požehnane ju spravoval do 16. júla 2005. 28. júna 1991 ho v konzistóriu ustanovil svätý pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Jeho vedecká činnosť, osobná statočnosť, neochvejná obrana dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa, jeho kresťanských základov a tradícií, bola ocenená aj troma čestnými doktorátmi univerzít USA. V roku 1993 mu bolo udelené vysoké francúzske vyznamenanie Čestnej légie. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre v roku 1998 mu ako prvému udelila čestný doktorát. Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca bola obrazom 50-ročného dramatického diania v Katolíckej cirkvi na Slovensku. Dodnes je svedectvom nášho času, ktoré zaväzuje a vyzýva.
Jánovi Chryzostomovi kardinálovi Korcovi bolo udelených viacero vyznamenaní a ocenení. 18. 5. 1986 od Univerzity Notre Dame v Indiane, USA – “Čestný doktorát práv”, 22. 2. 1992 od Sacred Heart University Bridgeport, State of Connecticut – “Doctor Humane Letters – Honoris Causa”, 3. 7. 1993 od Francoisa Mitteranda – prezidenta Francúzskej republiky “Rad čestnej légie II. stupňa”, 12. 11. 1993 od The Catholic university of America, vo Washingtone – “Doctor Humane Letters”, 16. 12. 1994 od Matice Slovenskej – “Cena Štefana Moyzesa”, 31. 8. 1995 od Michala Kováča – prezidenta Slovenskej republiky “Rad Ľudovíta Štúra I. triedy”, 24. 10. 1997 od Matice Slovenskej – “Pamätná medaila Štefana Moyzesa”, 10. 12. 1997 od Slovenského národného strediska pre ľudské práva – strieborná medaila za rozvoj a ochranu ľudských práv, 12. 4. 1998 od Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre – “Doctor honoris causa”, 3. 9. 1998 od Národného literárneho centra – medaila “Cyrila a Metoda” za zušľachtenie slovenského písomníctva, 22. 1. 1999 od Matice Slovenskej – najvyššie matičné vyznamenanie “Zlatá medaila MS sv. Cyrila a Metoda”, 6. 10. 2003 od Univerzita kardinála Stefana Wyszyńského vo Varšave – čestný doktorát za výsledky vo filozofii a v teológii, najmä v dialógu s marxizmom, 26. 1. 2004 od Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre – Zlatá kniha, najvyššie ocenenie univerzity, 22. 11. 2004 od Trnavskej univerzity v Trnave – “Doctor honoris causa”, 21. 1. 2009 od Katolíckej univerzity v Ružomberku – “Doctor honoris causa.
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
