Jubilejný kríž je obojstranný kríž, inšpirovaný krížom talianskeho umelca Stefana Lazzariho.
Kríž má dve strany, ktoré obsahujú symboly spojené s témou Jubilejnej púte, ktorej mottom je „Pútnici nádeje“, a ktoré majú sprevádzať Jubileum roku 2025. Nádej, ktorá je spolu s ďalšími dvoma teologickými čnosťami – vierou a láskou – základom kresťanského života, vyzýva všetkých, aby boli zodpovednými budovateľmi lepšieho sveta. Pápež František pri ohlásení Jubilea povedal: „Musíme udržiavať zapálenú pochodeň nádeje, ktorá nám bola daná, a urobiť všetko pre to, aby každý opäť získal silu a istotu pozerať sa do budúcnosti s otvorenou dušou“.
Viera, nádej a láska sú cnosti, ktoré sprevádzajú pútnika na jeho ceste k spáse. Práve tie dali vzniknúť tomuto vyobrazeniu kríža, ktoré vo všeobecnosti vychádza z byzantskej podoby. Kríž zobrazuje Krista mŕtveho, ale netrpiaceho, šťastného, že dal svoj život za človeka. V hornej časti sú latinské iniciály „INRI“, čo znamená Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum, čo v doslovnom preklade znamená „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ“.
Po stranách sú znázornené dve holubice ako autentické znamenie nádeje. Spolu s krížom je holubica jedným z hlavných symbolov nášho náboženstva. Sú dve, lebo sú symbolom dvoch nových začiatkov naplnených nádejou z Božieho konania v Starom a Novom zákone. Už v knihe Genezis práve Noe vypustil holubice po potope sveta a odmenou dostal olivovú ratolesť z nového, obmytého sveta. Podobne sa zjavil Duch Boží ako holubica na počiatku diela vykúpenia sveta pri Ježišovom krste v Jordáne, ako to spomínajú Evanjeliá.
V spodnej časti sú prekrížené kľúče, ktoré symbolizujú kľúče zverené apoštolovi Petrovi a sú symbolom sídla pápeža, biskupa v Ríme, ktorý je vždy cieľom pútnika počas každého Jubilea, a v ktorom sa nachádzajú štyri baziliky so Svätými bránami.
Na zadnej strane kríža je zobrazený pútnik v popredí. Nie je to hocijaký Pútnik, ale Ježiš Kristus, ktorý už 2 000 rokov kráča s Cirkvou za spásu ľudstva, a pozýva každého, aby sa k nemu pridal a kráčal po ceste života spolu s ním.
Anjel, ktorý sprevádza pútnika na ceste, drží v ruke stuhu s latinským nápisom IVBILAEUM A.D. 2025, aby svedčil o tom, aké dôležité je, aby sa táto jubilejná udalosť stala skutočným rokom milosti pre svet a každého človeka.
Človek sa sám od seba k Bohu nepovznesie, a tak sa Boh ponižuje a skláňa k človeku a sprevádza ho na ceste. Kristus neprišiel len preto, aby človeka niečomu naučil, ale aby ho voviedol do spoločenstva s Bohom. On hovorí každému: „Si celkom blízko Boha, a to navždy“. Toto je srdcom evanjelia: Hoc je zmŕtvychvstalý Kristus našim očiam neviditeľný, predsa sa môžeme zveriť jeho prítomnosti. On sprevádza každého človeka. A toto priateľstvo žijeme aj medzi sebou. Kristus nás zjednocuje v jednom spoločenstve, v spoločenstve Cirkvi. Práve Jubileum vyzýva každého: Rozšírme toto priateľstvo, prekonajme rozdelenia, ktoré pretrvávajú! Kiež by sa dalo urobiť všetko pre to, aby bolo očividnejšie, že Cirkev je miestom priateľstva pre všetkých, a najmä tých, ktorí sú najzraniteľnejší.
V hornej časti kríža je otvorená kniha Božieho Slova, ktoré je mečom Boha: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč“ (Hebr 4, 12). To, čo hovorí Boh, má silu a obrovskú moc. Pápež František v jednom zo svojich príhovorov povedal, že „Božie slovo má skutočne moc premeniť život človeka a prinavrátiť život vyhasnutým srdciam“. Božie slovo je ostré – na jednej strane prináša útechu, zároveň však „ide do hĺbky a vynáša na svetlo temné miesta duše“, očisťuje nás zvnútra a „odrezáva to, čo nás vzďaľuje od Boha a od lásky“. Dovoliť Slovu, aby čítalo v našom vnútri, nám tak dovoľuje stať sa „otvorenými knihami“, živou priezračnosťou Slova, ktoré zachraňuje, svedkami Ježiša a ohlasovateľmi jeho novosti. Božie slovo skutočne vždy prináša novosť, nemožno ho spútať, uniká našim predpovediam a častokrát láme naše schémy.“
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
