Hymna Jubilea
Ref.:
Moja nádej živým ohňom planie, túto pieseň počuj, dobrý Pane.
Večné lono – Život nehynúci, v teba dúfa hriešnik putujúci.
1.
Každý národ k tebe vrúcne volá, nachádzajúc svetlo tvojho Slova.
Roztratené, krehké Božie deti láska Syna naspäť prinavráti.
2.
Boží pohľad plný láskavosti tvorí úsvit novej budúcnosti.
Nové nebo, stvorená zem nová, aj cez múry Duch života koná.
3.
Zdvihni zrak svoj, hýb sa s prudkým vetrom, zrýchli krok, Boh prichádza v tom všetkom.
Hľaď na Syna, on človekom stal sa, v ňom pre mnohých zjavila sa spása.
Počas putovania sa pieseň veľmi často objavuje na perách pútnikov, akoby bola ich dôveryhodným spoločníkom pri vyjadrovaní ich túžob. To platí aj pre život viery, ktorý je púťou vo svetle Zmŕtvychvstalého Pána. Sväté písmo je presiaknuté piesňami a práve žalmy sú toho jasným príkladom: modlitby izraelského ľudu boli napísané tak, aby sa spievali a v piesni predkladali Pánovi tie najbežnejšie ľudské potreby. Tradícia Cirkvi toto spojenie len prehlbuje a robí z piesne a hudby jedny z pľúc svojej liturgie. Jubileum, počas ktorého ľud putuje ku Svätým bránam, nachádza v piesni aj jeden zo spôsobov, ako dať hlas svojmu mottu „Pútnici nádeje“, ktoré nachádza svoju odozvu aj na stránkach Biblie (Iz 9 a Iz 60).
Tento názov nesie aj hymna. Jej text pripravil taliansky kňaz, teológ, spisovateľ a skladateľ, Pierangelo Sequeri. Jeho text nie je nejakým abstraktným teologickým rozprávaním. Veľmi konkrétne prepája biblické súvislosti a rozvíja témy stvorenstva, bratstva, Božej nehy a nádeje. Je teda ľahko zrozumiteľný a dobre uchopiteľný aj dnešnému človeku. Akoby zlatou niťou, ktorá sa tiahne celou piesňou je cesta, putovanie, proces kráčania človeka k Bohu.
Krok za krokom sa človek na svojej každodennej púti s dôverou opiera o prameň života. Pieseň, ktorá spontánne vzniká počas cesty (porov. Augustín, Rozpravy, 256), je adresovaná Bohu. Je to pieseň plná nádeje na oslobodenie. Je to pieseň sprevádzaná dôverou, že sa dostane k ušiam Toho, ktorý ju necháva vytrysknúť v srdci. Je to Boh, ktorý ako večne živý plameň udržiava nádej a dodáva silu tým, ktorí kráčajú ako pútnici po ceste.
Autorom zhudobnenia je taliansky skladateľ Francesco Meneghello. Zhudobnenie hymny vzišlo zo skladateľskej súťaže, ktorú vyhlásil Vatikán. Meneghello v nej uspel spomedzi 270 účastníkov z 38 krajín. Zaujímavé je, že spomedzi všetkých skladateľov boli 4 Brazílčania a rovnako tak 4 záujemcovia z Filipín, 15 z Nemecka, jeden dokonca z Madagaskaru, dvaja z Nigérie, po jednom z Portorika, Indonézie, Hong Kongu či Pobrežia Slonoviny.
Koncom minulého roka prijal zbor Katedrály sv. Martina v Bratislave Vox cantoris výzvu pripraviť slovenskú verziu tejto hymny. Vďaka obetavej práci súrodencov Gabčovcov vznikla slovenská verzia, ktorá je veľmi vhodne preložená a spracovaná nielen po hudobnej, ale aj po jazykovej stránke. Vzhľadom na požiadavky jazyka a snahu o dodržanie všetkých zákonitostí hudby šlo o veľmi náročnú úlohu. Vďaka skúsenostiam a citlivosti však bola táto úloha veľmi dobre splnená. Hymna je tak veľmi priezračná, melodicky nenáročná a zrozumiteľná.