Pápež František napísal: „Musíme udržiavať zapálenú pochodeň nádeje, ktorá nám bola daná, a urobiť všetko pre to, aby každý opäť získal silu a istotu pozerať sa do budúcnosti s otvorenou dušou, dôverujúcim srdcom a prezieravou mysľou. Blížiace sa jubileum bude veľmi nápomocné pri opätovnom vytváraní atmosféry nádeje a dôvery ako znamenia nového znovuzrodenia, ktorého naliehavosť všetci pociťujeme. Preto som vybral motto Pútnici nádeje“.
Motto evokuje pohyb Cirkvi kráčajúcej na púti vo svetle nádeje, ktorá umožňuje budúcnosť. Zdá sa, že každodenné a celospoločenské udalosti akoby potláčali šancu na budúcnosť. Jubileum, so svojím obsahom obrátenia, odpustenia, plnosti života, putovania a milosrdenstva, sa stáva nádejou pre samotnú budúcnosť.
Nádej je svetlo, ktoré osvetľuje budúcnosť, ale nie naivne optimisticky. Vieme, že nádejou je Ježiš Kristus, mŕtvy a vzkriesený. Prorok Izaiáš opakovane vidí rodinu mužov a žien, synov a dcéry vracajúcich sa z odlúčenia, zhromaždených vo svetle Božieho slova: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo“ (Iz 9, 1). Tým svetlom je svetlo Syna, ktorý sa stal človekom, Ježiša, ktorý svojím Slovom zhromažďuje všetkých ľudí všetkých národov.
Je to živý Ježišov plameň, ktorý pohýna na ceste: „Vstaň, zasvieť, veď prišlo tvoje svetlo a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou!“ (Iz 60, 1).
Kresťanská nádej je dynamická a osvetľuje životnú púť, zjavujúc tvár bratov a sestier ako spoločníkov na ceste. Nie je to osamelé putovanie, ale cesta ľudu, ktorý s dôverou a radosťou kráča k novému cieľu. Dych Ducha života neprestáva rozjasňovať úsvit budúcnosti, ktorý práve začína. Nebeský Otec s trpezlivosťou a nehou pozoruje púť svojich detí a otvára im cestu, ukazujúc na Ježiša, svojho Syna, v ktorom všetci môžu kráčať.
Jubileum je preto udalosťou pre celý svätý Boží ľud, osvieteného jedinou nádejou, Kristom, vyjsť na cestu a kráčať.