Katedrála – Bazilika sv. Emeráma v Nitre je najstarším diecéznym chrámom na Slovensku. Odkazuje a nadväzuje na obdobie pôsobenia arcibiskupa Metoda, o čom svedčí bulla Industriae Tuae, vydaná pápežom Jánom VIII., roku 880. Katedrála symbolizuje učiteľský úrad nitrianskeho biskupa. Je katedrálnym chrámom Nitrianskeho biskupstva a matkou diecéznych chrámov. Je zasvätená sv. Emerámovi, biskupovi a mučeníkovi, ktorý žil v 7. storočí. Je integrálnou súčasťou Nitrianskeho hradu a ako taká bola v roku 1961 vyhlásená za jednu z prvých národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Chrám pozostáva z troch stavieb rozličného veku. Románska kaplnka bola postavená na prelome 11. a 12. storočia. Horný kostol sa datuje do rokov 1333 – 1355 a bol postavený v gotickom slohu. Dolný kostol bol postavený v rokoch 1621 – 1642. Neskôr bola celá katedrála prestavaná v barokovom štýle. Tento chrám bol už v 11. storočí uvádzaný ako bazilika. Tento titul má katedrála opäť od 21. októbra 1998, keď tento starodávny titul obnovil svätý Ján Pavol II. pápež po tom, ako ju navštívil v roku 1995. Románska kaplnka sv. Emeráma, ktorej vznik sa datuje do 11. až 12. storočia, je najstaršou zachovanou časťou katedrály. V minulosti bola považovaná za pôvodný Pribinov kostol z 9. storočia. Táto teória však bola výskumom vyvrátená. Po požiari v druhej polovici 13. storočia ju prestavali a po zničení vojskom Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1317 pripojili k novostavbe gotického kostola. Gotickú prestavbu sakrálneho komplexu začal biskup Meško v roku 1333 a práce boli dokončené v roku 1355. Prestavbou sa výrazne zmenila dovtedajšia podoba kostola sv. Emeráma. Neskororománska krypta zanikla a zasypali ju. Za vlády Mateja Korvína došlo k vypáleniu románskej časti hradného kostola. Na najvyššom mieste skalnej vyvýšeniny vybudovali jednoloďový gotický chrám. Úzke priestranstvo predurčilo jeho rozmery medzi strmým svahom hradného kopca a románskym kostolom. V čase, keď hrad prestal mať strategický význam, bol celý chrámový priestor v duchu barokového slohu od základov prestavaný podľa projektov talianskeho architekta Domenica Martinelliho. Pri prestavbe došlo k uzavretiu barokového celku, čím sa dosiahlo uzavretie románskej časti priečnej steny a zúženiu lode dolného kostola. Súčasný interiér Kostola sv. Emeráma je výsledkom veľkej rekonštrukcie. Vysoký drevený kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom na modernom oltári zo zlatého ónyxu je dielom J. Pospíšila. Z Ríma sa prostredníctvom biskupa Karola Kmeťka dostala vzácna relikvia pozostatkov sv. Cyrila. Návštevníkov môžu zaujať farebné vitráže okien od Ľudovíta Fullu s postavami sv. Ondreja a sv. Benedikta. Interiér dolného kostola neoplýva takou velebnosťou ani takým umelecky vyzdobeným interiérom ako horný kostol. Priestor obohacuje najcennejšia umelecká pamiatka celej katedrály z hľadiska sochárskej výzdoby – po architektonicko-sochárskej stránke jedinečný oltár. Plastický reliéf Snímanie z kríža tvorí ústrednú časť oltára. Pod hlavnou plastikou sa nachádza mramorový reliéf Kladenie do hrobu. Medzi ďalšie pamiatky patriace dolnému kostolu sú tri náhrobky nitrianskych biskupov a tri bočné neskorobarokové oltáre z 18. storočia. Jedným z posledných objavov v tejto časti katedrály je gotická freska – Smrť a Korunovanie Panny Márie objavená v roku 2012. Ide o vzácny objav, ktorý bol pred zrakmi ľudí ukrytý niekoľko storočí. Jej vznik kladieme na prelom 14. a 15.storočia. Freska bola pravdepodobne súčasťou mariánskeho oltára a zobrazuje Pannu Máriu, ktorá zomiera, okolo nej stoja učeníci, medzi nimi možno rozpoznať Petra, ktorý má pápežské insígnie. Ďalšia časť fresky vyobrazuje Korunovanie Panny Márie, v hornej časti sa nachádza Veronikina šatka s otlačenou tvárou Krista, držia ju anjeli.
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
