Novým slovenským blahoslaveným sa stal Ján Havlík

Novým slovenským blahoslaveným sa dnes stal rodák z Duboviec Ján Havlík. Slávnostný úkon blahorečenia vykonal 31. augusta 2024 počas slávnostnej svätej omše v areáli pred Národnou svätyňou, Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach taliansky kardinál Marcello Semeraro, prefekt vatikánskeho Dikastéria pre kauzy svätých. Dekrét o mučeníctve Jána Havlíka schválil po diecéznej a rímskej fáze procesu pápež František v decembri 2023. Dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného stanovil Svätý Otec na 12. februára. Slávnostný obrad blahorečenia sa konal na úvod svätej omše. Po prednesení žiadosti o blahorečenie a životopisu, prečítali apoštolský list pápeža Františka a odhalili oficiálny obraz nového blahoslaveného. Mladí z Vincentínskej rodiny v sprievode vojakov Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky priniesli k oltáru relikviár s pozostatkami blahoslaveného Jána Havlíka. Na blahorečení pred bazilikou v Šaštíne sa zúčastnilo viac ako 13-tisíc ľudí, prihlásených bolo viac ako 120 autobusov, medzi ktorými boli aj autobusy s veriacimi vypravené Vincentínskou rodinou z Nitry. Registrovaných bolo viac ako 370 kňazov, stovky kňazov. Na pódiu bolo viac ako 30 biskupov z rôznych krajín sveta medzi nim aj nitriansky biskp MOns. Viliam Judák a pomocný nitriansky biskup Mons. Peter Beňo. Relikviár, v ktorom sú uložené ostatky Havlíka, váži približne 90 kilogramov.

Ján Havlík sa narodil 12. februára 1928 v obci Dubovce. Koncom augusta 1949 vstúpil do noviciátu v rámci Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, pričom istú dobu bol aj v Nitre.  Keď sa o rok neskôr komunistická politická moc rozhodla zlikvidovať inštitúty zasväteného života, so spolubratmi bol na tri mesiace deportovaný na stavbu priehrady pri Púchove. Tajne študoval popri zamestnaní teológiu a pokračoval v seminárnej formácii u vincentínov. V októbri 1951 ho spolu s ostatnými novicmi zatkla ŠtB. Strávil 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, kde sa častým mučením snažili od neho získať „priznanie“ k protištátnej činnosti. Najskôr ho odsúdili na desať rokov väzenia za vlastizradu, trest mu potom sprísnili o jeden rok za misijnú službu medzi spoluväzňami. Pracoval v Jáchymovských uránových baniach, potom bol väznený v Ruzyni, kde sa stal terčom psychického týrania. Po odpykaní trestu ho s vážne podlomeným zdravím prepustili v októbri 1962 na slobodu. Zomrel 27. decembra 1965 ako 37-ročný na následky psychickej a fyzickej tyranie v komunistických väzniciach.