Katolícka cirkev si 25. júla v liturgickom kalendári pripomína svätého Jakuba, apoštola, a svätého Krištofa, patróna cestujúcich a vodičov. Obaja patria medzi najobľúbenejších svätcov kresťanstva.
Svätý Jakub apoštol, brat svätého Jána Evanjelistu, sa nazýva Starší (alebo Väčší), aby sa odlíšil od iného Jakuba, tiež apoštola. Bol synom rybára Zebedea a pochádzal z Betsaidy v Galilei. Sväté písmo sa o Jakubovi prvýkrát zmieňuje, keď opisuje, ako spolu so svojím bratom odpovedali na volanie Majstra z Nazareta. Evanjelista Matúš opisuje, ako títo dvaja opustili svoje siete a nasledovali Ježiša. Druhýkrát sa evanjelium zmieňuje o Jakubovi, keď opisuje, ako Zebedejova manželka žiada Pána o čestné miesta pre svojich synov (Jakuba a Jána) v budúcom kráľovstve. Je tiež známe, že mu Ježiš dal prezývku Syn hromu. Žiadal totiž, aby na isté mesto v Samárii, ktoré neprijalo Ježiša, padol blesk a spálil ho. Na príkaz Herodesa Antipu ho sťali v Jeruzaleme okolo Veľkej noci roku 44. Podľa legendy putoval svätý Jakub na misijnej ceste až do Španielska. Je uctievaný ako patrón tejto krajiny. Je po ňom pomenované mesto Santiago de Compostela v Galícii, kde sa nachádzajú jeho relikvie. V stredoveku bolo Santiago po Svätej zemi a Ríme treťou svätyňou kresťanstva. Púte do Santiaga, praktizované od stredoveku, zjednotili kresťanskú Európu na celé stáročia. Do svätyne apoštola každoročne putujú státisíce pútnikov.
Svätý Krištof je jedným z najobľúbenejších svätcov Východu i Západu. Vie sa o ňom len toľko, že pochádzal z Malej Ázie, z rímskej provincie Lýcia v dnešnom Turecku, a že tam podstúpil mučenícku smrť počas vlády cisára Décia okolo roku 250. Existuje o ňom mnoho legiend. Jedna z nich hovorí, že dlhé roky slúžil pohanským mocným tohto sveta. Keď však spoznal Kristovo učenie, dal sa pokrstiť. Oľutoval svoj hriešny život a rozhodol sa usadiť pri rieke Jordán a prevádzať cez rieku pútnikov prichádzajúcich z východu do Svätej zeme. Počas jedného z prechodov, keď niesol na chrbte dieťa, uprostred Jordánu pocítil obrovskú ťarchu, ktorá presahovala jeho sily. Takmer sa utopil, keď počul hlas: „Ja som Ježiš, tvoj Spasiteľ. Tým, že nesieš mňa, nesieš celý svet.“ Odtiaľ pochádza meno tohto svätca – Christophoros – Kristonosič. Svätého Krištofa si ako svojho patróna uctievali nosiči, pltníci a pútnici. Uctievaný je ako patrón vodičov a jeho obraz zdobí mnohé motorové vozidlá, ktoré sa požehnávajú 25. júla alebo 31. mája (Navštívenie Panny Márie) či 29. septembra (sv. Rafael), 2. októbra (sv. Anjeli strážni). Obrazy a sochy ho zobrazujú ako mocného muža s putovnou palicou v ruke, ktorý nesie na chrbte malého Ježiša.
Úsek Svätojakubskej cesty na Slovensko prechádza aj územím Nitrianskej diecézy a spravuje ho OZ Priatelia Svätojakubskej cesty na Slovensku – Camino de Santiago. Nitriansky úsek je tvorený 6-imi etapami: Tekovská Breznica – Topoľčianky; Topoľčianky – Žirany; Žirany – Nitra; Nitra – Veľké Zálužie; Veľké Zálužie – Sereď; Sereď – Trnava. Celková dĺžka úseku je cca 129 km, čas trvania cca 38 hod. Úsek prechádza zväčša po existujúcich značených turistických chodníkoch príjemným prírodným prostredím pohoria Tribeč a Zoborských vrchov. Na trase úseku sa nachádzajú významné sakrálne a kultúrno-historické pamiatky. Úsek spĺňa kritériá, ktoré ponúka Svätojakubská cesta po trasách v celej Európe, vďaka ktorým každý pútnik môže prehlbovať svoje duchovno, spoznávať históriu a obdivovať krásy prírody. Centrálnym bodom úseku je mesto Nitra, kde si pútnici môžu v mestskom Turistickom a informačnom centre zakúpiť pútnické bedekre a kredenciály a kde obdržia aj pútnické pečiatky. Značenie úseku v spolupráci s Klubom slovenských turistov bolo ukončené v roku 2019. V meste Nitra boli ako súčasť značenia pred vybranými chrámami do dlažby osadené bronzové mušle symbolizujúce Svätojakubskú cestu. Pamätná tabuľa je osadená na Svätoplukovom námestí pri Mariánskom stĺpe na mieste, kde v rokoch 1232 – 1786 stál farský kostol svätého Jakuba. Relikviár s relikviou sv. Jakuba st. sa nachádza v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade, kde si ju môžu pútnici uctiť.
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
