Pri príležitosti spomienky Panny Márie Lurdskej a s tým spojeného slávenia 32. svetového dňa chorých, celebroval v nedeľu 11. februára 2024 nitriansky biskup Mons. Viliam Judák spolu s nemocničnými kaplánmi P. Petrom Vagačom SVD a P. Pavlom Koblihom SVD sv. omšu v kaplnke sv. Alžbety Uhorskej v areáli Fakultnej nemocnice v Nitre za účasti veriacich, medzi ktorými boli aj chorí, trpiaci, ale aj lekári a zdravotníci. Svätú omšu pri tejto príležitosti biskup Viliam preto obetoval za chorých, starých, ale aj lekárov, zdravotníkov, či dobrovoľníkov, ktorí sa starajú o zdravie človeka. Aj vo svojom príhovore biskup Viliam uvažoval nad zmyslom a významom choroby v živote človeka a nad myšlienkami z posolstva pápeža Františka k tohtoročnému Svetovému dňu chorých na tému pod názvom „Nie je dobre byť človeku samému“. V závere príhovoru zacitoval z posolstva niekoľko myšlienok medzi inými aj nasledovné: „Chorí, slabí a chudobní sa nachádzajú v srdci Cirkvi a musia byť aj v centre našej ľudskej pozornosti a pastoračnej starostlivosti. Nezabúdajme na to! A zverme sa Najsvätejšej Panne Márii, Uzdraveniu chorých, aby sa za nás prihovárala a pomáhala nám byť tvorcami blízkosti a bratských vzťahov“. Vyzval zároveň prítomných, aby si aj v duchu evanjelia a slov pápeža Františka vyprosovali silu, aby to spoločne dokázali každý podľa situácie v ktorej sa nachádzajú a v službe, ktorú konajú. Počas sv. omše vyslúžil biskup Viliam spolu s kňazmi prítomným veriacim sviatosť pomazania chorých. V závere liturgickej slávnosti biskup Viliam ako dar na poďakovanie za priazeň chorým a ich službu v nemocnici od P. Pavla Koblihu SVD obdržal vlastnoručne namaľovaný obraz korábu na šírom mori symbolizujúceho Cirkev a Ježiša Krista ako záchrancu ľudí.
Svetový deň chorých ustanovil svätý Ján Pavol II. v roku 1992. Ako napísal v ustanovujúcom apoštolskom liste, tento deň je „osobitným časom modlitby a delenia sa, obetovania utrpenia pre dobro Cirkvi a pripomína každému, aby videl vo svojom chorom bratovi či sestre tvár Krista, ktorý svojím utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním vykonal spásu ľudstva“. Katolícka cirkev v tento deň slávi sviatok Panny Márie Lurdskej, kedy sa venuje spomienke na Pannu Máriu Lurdskú a jej zjaveniu v Lurdoch.
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
