V Rybníku si v nedeľu 9. októbra 2022 uctili pamiatku významného rodáka P. Benedikta Szöllösiho – Rybníckeho, jezuitu, učiteľa, misionára, kazateľa, národného buditeľa a básnika. Slávnostnú sv. omšu vo farskom Kostole Najsvätejšej Trojice celebroval katedrály kanonik Mons. Marián Šuráb s miestnym správcom farnosti vdp. Jozefom Gajdošom, miestnym rodákom Mons. Danielom Ižoldom a vdp. Emilom Václavom z Čajkova. Sv. omša bola súčasne vďakyvzdaním miestnych veriacich Bohu za úrodu, o čom svedčila aj tradičná výzdoba chrámu z darov a plodov zeme. V homílii sa hlavný celebrant zameral na slávenie liturgie, ktorá sa po stáročia vyvíjala a ktorú výrazne svojou tvorbou katolíckeho spevníka obohatil práve P. Benedikt. Po sv. omši bola tejto historickej osobnosti v blízkosti chrámu za účasti veriacich a pozvaných hostí Mons. Šurábom požehnaná novo osadená pamätná tabuľa osadená na troch balvanoch symbolizujúcich slovenské trojvŕšie. Tabuľu odhalili starostka obce Daniela Trňanová a Mons. Marian Šuráb. Sv. omšu aj odhalenie tabule svojim spevom obohatil Chrámový zbor Chorus Salvatoris, na organe hral Marek Uhnák. Program slávnostného dňa pokračoval otvorením Expozície histórie Slovenskej brány a obce Rybník a koncertom chrámového zboru Chorus Salvatoris zameraným na život a dielo Benedikta Rybníckeho v kostole Najsvätejšej Trojice.
Benedikt Szöllösi (Rybnícky) sa narodil v Rybníku v 21. marca 1609. V roku 1630 vstúpil do jezuitskej rehole. V roku 1633 sa stal profesorom na gymnáziu v Trnave. V rokoch 1634 – 1636 vo Viedni študoval logiku, fyziku a metafyziku, v rokoch 1638 – 1639 v Trnave medicínu a morálnu teológiu. V roku 1639 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil v Košiciach, Szendröve a na Podkarpatskej Rusi. Roku 1654 sa dostal do Spišskej Kapituly za apoštolského misionára k županovi Čákymu. V roku 1655 zostavil slovenský kancionál – spevník, s dlhým, ale na tie časy obvyklým titulom: „Cantus catholici“ – „Písne Katholické, latinské i slovenské: nové i starodávne, z kterými Krestiané v Panoniji Na Výročné Svátky, Slávnosti, pro Službe boží, a v jinem obzvlásstnem čau, z pobožnosti své Krestianské ožývají. Následují po tom, Pysne na Katechizmus: O svátostech Nového zákona. Letanye rozličné Východi Cyrkevné a néb processije a Putovany. Z mnohú pilnosti ku potesseny Lidu Krestianskémun z novu zebrané a vubec vydané.“ Spevník mal 320 strán a boli v ňom, najmä v úvode autora vyslovené slovakizačné tendencie, ktoré majú pre slovenskú literatúru veľký význam. Cantus Catholici obsahuje v prvom vydaní 290 jednohlasne notovaných piesní, zadelených do 23 oddielov. Z piesní je 62 latinských, jedna latinsko-slovenská a 227 čisto slovenských. Z nich je časť zaradená v súčasnosti používanom Jednotnom katolíckom spevníku. Zomrel v Kláštore pod Znievom 10. decembra 1656.
Foto: M Švecová, Človek a Viera
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
