V stredu 25. novembra 2020 sa v mnohých mestách na Slovensku, ale aj v zahraničí, načerveno rozsvietili verejné budovy, chrámy, a iné významné pamiatky. Červená je farba mučeníkov. V tento deň si celý svet pripomenul ľudí, ktorí sú prenasledovaní pre vieru. Aj Slovensko je krajinou, ktorej záleží na dôstojnosti každého človeka a veríme, že vníma skutočné utrpenie mnohých nevinných ľudí.
A tak sa popri rôznych verejných objektoch na celom svete vysvietili na červeno napríklad Bratislavský hrad, Most SNP, Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Trnave, Bazilika sv. Mikuláša v Trnave, Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline, Mestská veža v Banskej Bystrici, Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule, Dóm sv. Alžbety v Košiciach a samozrejme aj Katedrála – Bazilika sv. Emeráma v Nitre.
Takto symbolicky sme si pripomenuli utrpenie až 300 miliónov kresťanov, ktorí sú prenasledovaní, diskriminovaní pre vieru, alebo trpia existenčnou núdzou. Trpia len preto, že veria v Ježiša Krista a chcú svoju vieru verejne žiť a vyznávať. A situácia sa, žiaľ, nezlepšuje. Štatistiky nadácie ACN ukazujú, že až 70 % nábožensky motivovaných útokov je namierených proti kresťanom. Napriek faktu, že kresťania sú najviac prenasledovanou náboženskou skupinou na svete, sa o tejto skutočnosti hovorí málo alebo vôbec. V krajinách, kde sú kresťania menšinou, je sloboda vierovyznania často len vetou na papieri. Zažívajú obmedzenia, nespravodlivosť, diskrimináciu v práci, či v škole a rôzne hrozby tam, kde žijú. V týchto vzdialených častiach sveta každý jeden deň kvôli svojej viere zomrie až 11 kresťanov.
Dnes, v čase globálnej pandémie koronavírusu sú v krajinách ako napríklad Pakistan, India, Sýria, Irak, či Burkina Faso, Južný Sudán alebo Mali diskriminovaní ešte viac. Tvoria totiž najchudobnejšiu vrstvu obyvateľstva. S príchodom opatrení stratili aj to málo, čo mali – aspoň nejakú prácu a spôsob obživy. Za týmito znepokojujúcimi číslami sa skrývajú príbehy konkrétnych ľudí. Každý jeden z nich trpí pre Krista, každý iným spôsobom. To, čo ich však spája, je viera a nádej.
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
