Námestie v Nitre ožilo verejnou bohoslužbou ku cti k Najsvätejšiemu Kristovmu Telu a Krvi

Svätoplukovo námestie v Nitre po mesiacoch prázdnoty spôsobených koronavírusovou pandémiou 14. júna 2020 opäť ožilo. Dopoludnia sa zaplnilo návštevníkmi, ktorých prilákala nedeľná verejná svätá omša, ktorú na jedenástu nedeľu v období cez rok  v súlade s aktuálne platnými hygienickými a bezpečnostnými predpismi celebroval nitriansky diecézny biskup Viliam Judák  spolu s veľprepoštom sídelnej kapituly Mons. Štefanom Vallom, kapitulnými kanonikmi, kuriálnymi kňazmi a farármi mestských farností tradične pri príležitosti nedávneho sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Platné opatrenia umožnili, že do priestoru pred oltárom si mohlo sadnúť na rozostavané sedadlá  päťsto účastníkov svätej omše, pričom museli rešpektovať aj povinnosť mať tváre zahalené hygienickými rúškami. Mnohí  okoloidúci si však nenechali ujsť príležitosť a z povzdialia sledovali slávnostnú bohoslužbu, ktorá akoby vrátila na ústredné námestie v meste Nitra opäť život ako za čias pred vypuknutím epidémie.

Zrejme nie náhodou napísal nitriansky diecézny biskup na túto 11. nedeľu v období cez rok aj pastiersky list veriacim Nitrianskej diecézy. Tak ako ho kňazi čítali namiesto kázní vo všetkých chrámoch na území diecézy, aj biskup Judák ho naživo predniesol na Svätoplukovom námestí v rámci svojho slávnostného príhovoru. Obsah listu tvorili myšlienky, ktorými reagoval na uplynulé obdobie, počas ktorého boli z dôvodu koronavírusovej pandémie uzatvorené okrem všetkého iného aj kostoly, a veriaci zostali odkázaní len na prenosy svätých omší cez televízne obrazovky, rozhlasové stanice, či internetové kanály. Poukázal aj na príčiny, ktoré svojim spôsobom tiež prispeli k situácii, ktorá na niekoľko mesiacov paralyzovala život na Slovensku, či v iných krajinách sveta, ako je šialenstvo niektorých dnešných ľudí, ktorých pri realizovaní svojich často egoistických plánov neúnavne ženie vpred v presvedčení, že každý môže žiť a konať podľa svojich predstáv, bez ohľadu na druhých. Podľa slov biskupa Judáka je však život bez obety, lásky, duchovna a vzájomnej pomoci málo ľudský. A to sa prejavilo práve počas pandémie, keď  v kritickom čase neexistovali žiadne rozdiely a žiadne hranice medzi postihnutými. Práve preto upriamil pozornosť prítomných na Boha, ktorý v časoch pandémie odrazu akoby chýbal mnohým. Biskup Judák sa v liste kriticky zmienil aj o tom, ako mnohí si akoby aj zvykli na pohodlie pri sledovaní televíznych svätých omší, a akoby si neuvedomovali, že to nie je normálny stav, lebo ako povedal: „nedá sa nasýtiť ani zo sledovania  televízneho programu o varení“. V tejto súvislosti zdôraznil veriacim význam Eucharistie a spoločenstva zhromaždených veriacich, kde je Boh reálne prítomný. Vyzval preto na prechod  z virtuálneho života do reality a v súvislosti s nedeľnou účasťou na bohoslužbách pripomenul aj zachovávanie nedele ako Božieho dňa – dňa Ježišovho Zmŕtvychvstania. Ako povedal: „Bez nedele nemôžeme žiť! – takto to odvážne vyznali kresťania z Abiteny v dnešnom Tunise v roku 304, keď boli prepadnutí vojakmi počas nedeľného slávenia Eucharistie, ktorá bola zakázaná cisárom Diokleciánom. Pevne sa pridŕžali slávenia nedeľnej svätej omše, hoci vedeli, že im za to hrozil trest smrti. Pre týchto kresťanov nebolo slávenie nedele iba príkazom, ale naozaj vnútornou túžbou po spoločenstve so Zmŕtvychvstalým Pánom a navzájom.“  Apeloval pritom zvlášť na rodičov, aby si uvedomili veľkú zodpovednosť pri formovaní detí. Na záver  listu biskup Judák povzbudil veriacich slovami: „Tak, ako všetko robíme preto, aby sme zabránili šíreniu nemoci, konajme dôsledne aj všetko preto, aby nás nehubil vírus hriechu v duši, ktorý deformuje naše srdce, zatemňuje myslenie a do života vnáša sebectvo i bezcitnosť. Živme sa často pokrmom, ktorým je Ježiš Kristus – živý chlieb v Eucharistii – na našej životnej ceste do večnosti. Buďme tak novými ľuďmi – nedeľnými a eucharistickými!“

Keďže tento rok sa slávnosť na Svätoplukovom námestí musela zaobísť aj bez tradičnej Eucharistickej procesie popri štyroch stánkoch ulicami mesta, na miesto toho na záver slávnosti po zasväcujúcej modlitbe udelil biskup Judák zúčastneným prítomným eucharistické požehnanie s Najsvätejšou Sviatosťou od oltára.

Podmienky na verejné slávenie bohoslužby v súlade s prijatými hygienickými opatreniami pomáhali zabezpečiť aj dobrovoľníci centra Maltézskej pomoci z Nitry, zdravotníčky Slovenského červeného kríža zo Strednej zdravotníckej školy v Nitre, či príslušníci Mestskej polície a Policajného zboru. Popri povinných rúškach bola povinná aj dezinfekcia rúk pri podávaní svätého prijímania. Účastníci slávnosti však aj tieto podmienky rešpektovali a prispeli tak k dôstojnému priebehu duchovnej slávnosti, ale aj priaznivému dojmu z nej, ktorý viditeľne zanechala na samotných účastníkoch. V kolíske kresťanstva na Slovensku tak v týchto dňoch opäť začala Cirkev dýchať, aj keď cez hygienické rúška na tvárach, ale s plnými pľúcami. T.U.