Po dvoch mesiacoch nútenej prestávky sa v túto nedeľu v chrámoch po celej Nitrianskej diecéze na bohoslužbách opäť objavil aj Boží ľud. Aj keď naše chrámy ešte neboli úplne zaplnené z dôvodu obmedzení, čo sa týka počtov, povinnej vzdialeností medzi veriacimi, či rešpektu zvlášť našich seniorov pred hrozbou nákazy koronavírusovou infekciou, predsa len bolo vidieť, že aj život Cirkvi v Nitrianskej diecéze sa pomaly vracia do normálnych koľají. Možnosť opäť celebrovať liturgickú slávnosť živým veriacim sediacim v laviciach katedrály sv. Emeráma na 5. veľkonočnú nedeľu, počas ktorej vzdávame úctu aj všetkým mamám, si nenechal ujsť ani nitriansky diecézny biskup Viliam Judák. Spolu s veľprepoštom sídelnej nitrianskej kapituly Mons. Štefanom Vallom a ďalšími kňazmi celebrovali svätú Omšu v polozaplnenom katedrálnom chráme. Biskup Judák na túto skutočnosť reagoval hneď v úvode bohoslužby, keď spomenul možnosť prežívať veľkonočnú radosť opäť bez strachu vďaka Kristovi prinášajúcemu pokoj a istotu. Pripomenul aj sviatok všetkých matiek a ich úlohu v živote každého človeka. Nezabudol však ani na tých, ktorí sa aj v týchto chvíľach naďalej starajú o zdravie a bezpečnosť v pokračujúcom boji proti koronavírovej pandémii.
Vo svojej homílii upriamil pozornosť prítomných veriacich, ale aj tých, ktorí bohoslužbu sledovali prostredníctvom online televízneho prenosu, na skutočnosť prítomnosti strachu v živote človeka v rôznych formách, vrátane tej dnešnej. Ako prostriedok na jeho prekonanie a prameň nádeje pre život človeka predostrel vieru a dôveru v Boha, Božieho Syna Ježiša Krista, ktorá je kameňom, na ktorom môže človek s istotu stavať. Biskup Judák pripodobnil Boha aj k dobrej mame, ktorá vychováva s láskou, ale aj pristupuje k opatreniam, či usmerneniam, ktoré nie vždy musia byť príjemné. Ako povedal: „Boh je nielen otec, ale aj milujúca matka“. Vyzval veriacich, aby nestrácali hlavu, ale aby vždy zostali v Bohu, lebo kto vytrvá, bude spasený. Povzbudil veriacich k tomu, aby boli neustále napojení na Boha svojimi túžbami, plánmi, či nádejami a na nikoho iného. Len vtedy pocítia nie strach, či beznádej, ale ovocie Ducha, ktorým je láska, pokoj, radosť, zhovievavosť, dobrota, miernosť, zdržanlivosť, vernosť, či láskavosť. Ako povedal biskup Judák: „Bohu na nás záleží, miluje nás, a v tejto viere chceme pozerať aj do nášho života do budúcnosti, že Ježiš je stále našou jedinou, opravdivou nádejou pre náš život. On je riešením aj pre ekonomiku, pre školský systém, pre rodiny. On je nádejou pre náš život, ale predovšetkým pre večnosť.“
Prvá nedeľná svätá omša za účasti veriacich v katedrálnom chráme prebehla v radostnej atmosfére, aj keď s rešpektovaním stále platných hygienických a bezpečnostných zdravotných opatrení. Radosť sa zračila aj na tvárach biskupa Judáka, či samotných veriacich. Podobne tomu bolo aj vo všetkých farnostiach diecézy, kde sa slúžili sväté omše za účasti Božieho ľudu či už v samotných chrámoch, alebo aj na verejných priestranstvách pred chrámami podľa možností, v záujme obnovenia života Cirkvi a návratu veriacich do chrámov ku svojim kňazom.
Nitriansky diecézny biskup Viliam Judák sa po skončení dnešnej výnimočnej svätej omše vyznal zo svojich pocitov po jej slávení aj týmito slovami: „Keď som počul dnešné zvony, ktoré zvolávali na svätú Omšu, zneli akosi viac slávnostnejšie, tak naozaj veľkonočne, prinášali nádej nového života. To vychádza aj z dnešného Božieho Slova, kde nás Pán Ježiš uisťuje, aby sme nevzrušovali svoje srdcia, aby sme sa nestrachovali, lebo veríme v Neho, a On je cesta, pravda a život. A keď k tomu pridáme aj atmosféru dnešnej nedele, kedy si pripomíname svetový Deň matiek a veľkosť našich mám, môžeme aj takto pozerať, že Pán Boh je aj ako dobrá matka, ktorá nás s láskou vedie týmto životom.
Pre nás kňazov vždy bola príležitosť, aby sme slúžili sväté Omše každý deň, aj keď nám veriaci chýbali v našich kostolných laviciach a nemohli sme sa s nimi fyzicky stretávať v takej miere, ako inokedy. Ale teraz sa teším predovšetkým z toho, že naši veriaci aj keď v obmedzenom množstve, mohli opäť prísť do našich chrámov.“