List diecézneho biskupa kňazom Nitrianskej diecézy na Druhú veľkonočnú nedeľu

| Kategória: Kňazská zóna, Najdôležitejšie informácie, Obežníky, Oznamy, Oznamy

Drahí bratia kňazi,

pozdravujem Vás v tejto radostnej veľkonočnej oktáve, ktorá je poznačená síce obavami, ale preniknutá nádejou, ktorú nám dáva Vzkriesený Pán.

Naša situácia je duchovne trocha porovnateľná so situáciou učeníkov ustráchane zhromaždených za zatvorenými dverami na Veľkonočnú nedeľu. Ale uprostred týchto obáv a strachu, práve tak ako vtedy, Zmŕtvychvstalý vstupuje medzi nich a aj dnes hovorí každému jednotlivo a všetkým nám: „Pokoj vám!“ Ukrižovaný a vzkriesený Pán nám ukazuje aj na Druhú veľkonočnú nedeľu svoje prebodnuté ruky a bok prerazený kopijou. Nech je to príčinou rovnakej reakcie v našich srdciach aj dnes ako to bolo u učeníkov, ktorých sám Ježiš oslobodil od ich neistoty a pochybností: „Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána“ (Jn 20, 20). Z tohto stretnutia vzišlo aj hlboké tajomstvo, ktoré je vlastné Bohu: jeho milosrdenstvo, ktoré je našou záchranou a ktoré je aj naším poslaním. Dokazujete to aj svojou ochotou, ktorú ste preukázali aj tým, že ste sa zatiaľ tridsiati prihlásili špeciálne slúžiť chorým v tomto čase, za čo Vám ďakujem. Uvidíme aká bude potreba a aktuálnosť tejto služby. Určite sa Vám v tejto záležitosti ozvem a budem Vás informovať.

V týchto dňoch som navštívil viaceré farnosti, nielen tam, kde sídlia páni dekani, ale aj cez nich a cez mnohé informácie, ktoré prichádzajú od veriacich vidieť, že ako duchovní pastieri väčšinou sa usilujete, aby náboženský život nestagnoval a hľadáte spôsoby ako sa veriacim priblížiť a usilujete sa im sprostredkovať prostredníctvom sviatostí veľkonočné milosti. Ďakujem Vám za to!

Žiaľ, sú však farnosti, kde akoby sa zatvoril život navonok, aj keď nepochybujem, že mnohí kňazi konajú činnosť formou, ktorá je tiež užitočná a ktorá nemusí byť vždy viditeľná.

Iste, kňaz musí byť predovšetkým nasmerovaný na Boha a pozorný voči nemu. Teraz však jasnejšie vidíme, že kňaz vždy síce zostáva zameraný a sústredený na Boha nie kvôli sebe, ale kvôli druhým: „Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy“ (Hebr 5, 1). Preto bez prítomnosti tých, ktorých zastupuje, môže kňaz stratiť zo zreteľa svoj zmysel.

Bezpochyby je veľkým prínosom byť spojený cez elektronické média a sprostredkovať našim veriacim bohoslužby touto cestou. Vďaka všetkým, ktorí sa o to usilujete a máte túto možnosť. No provizórne riešenie nemôže nahradiť našu fyzickú prítomnosť uprostred spoločenstva našich veriacich.

Fyzické slávenie zodpovedá našej spoločenskej povahe. Preto sa Boh s nami nestretáva v abstraktných myšlienkach, ale viditeľne vo svete a zvlášť v Ježišovi, ktorý povedal o sebe: „Kto mňa vidí, vidí Otca“ (Jn 14, 9).

Vzkriesený Pán zostáva prítomný medzi veriacimi vo viditeľných znameniach sviatostí a spoločenstve Cirkvi, ktoré možno osobne prežívať – hoci v týchto časoch zákazu ľudských kontaktov, hygienických opatrení a príkazov dodržiavať odstup nám práve toto bolestne chýba, čo však dúfame, že bude čoskoro prekonané.

V ranej Cirkvi bolo jasné, čo vyplýva z vtelenia Boha a fyzickej blízkosti Ježišovej. Títo svedkovia Ježišovho zmŕtvychvstania nám hovoria: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom. A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná“ (1 Jn 1, 1-4).

Preto musíme udržiavať pri živote živú vieru aj s možnosťou, ktorú máme, hoci obmedzenú, ale predsa možnú. Preto, tak ako to mnohí robíte, pokračujme v tomto úsilí a buďme k dispozícii a viditeľní uprostred svojich veriacich!

Mnohí naši veriaci túžia po bohoslužbách; mnohí stále prichádzajú do kostola modliť sa a túžia po sviatostiach, najmä Eucharistii. Keď vidíme ich bolesť a túžbu, malo by nás to povzbudiť, aby sme ich boli hodní.

V tomto zmysle pripomínam Usmernenie hlavného hygienika SR ku konaniu bohoslužieb a otvoreniu kostolov, ktoré je aj na webovej stránke Biskupstva, a ktoré vydal ešte pred Veľkou nocou a stále je platné (uvádzam ho v plnom znení):

V súvislosti s blížiacimi sa Veľkonočnými sviatkami Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky upovedomuje, že verejné bohoslužby zostávajú naďalej pozastavené v súlade s opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2731/2020 zo dňa 23.03.2020.

Na súkromnej bohoslužbe sa môže zúčastniť len celebrant a nevyhnutná asistencia, prípadne technický pracovník, ktorý zabezpečuje prenos pre veriacich. Kňazi naďalej môžu ísť súkromne sláviť obrady do kostolov a taktiež zabezpečiť internetové prenosy pre ľudí. Počas súkromnej bohoslužby iní ľudia nemôžu do kostola vstupovať.

Mimo konania bohoslužieb kostoly môžu byť otvorené, avšak je potrebné zabezpečiť:

– vstup a pobyt v kostole umožniť len s prekrytými hornými dýchacími cestami (napríklad rúško, šál, šatka, atď.),

– pri vchode do kostola aplikovať dezinfekciu na ruky alebo poskytnúť jednorazové rukavice,

– zabezpečiť, aby odstup medzi osobami (okrem úzkej rodiny) bol minimálne 2 metre,

– počet osôb v kostole v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jedna osoba na 25 m2 z verejne prístupnej časti kostola

– vykonávať častú dezinfekciu priestorov, hlavne dotykových plôch, podláh, predmetov, kľučiek.

Je nevyhnutné, aby každá osoba svojím správaním prispela k čo možno najlepšiemu zvládnutiu tejto zložitej situácie, aby svojím konaním neprispela k šíreniu nákazy a neohrozovala zdravie ľudí. V tomto ponímaní je nevyhnutné prijímať a akceptovať toto usmernenie. Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD. hlavný hygienik Slovenskej republiky

Preto Vás prosím, aby ste svojim veriacim oznámili, spôsobom, ktorý Vám je možný, kedy je kostol otvorený (môže byť aj po celý deň, ak je zabezpečený) a tiež určite čas, kedy ste tam Vy k dispozícii. Nech to je aspoň jednu hodinu denne. Kde je väčšia farnosť a viac kňazov, nech je viacero možností (dopoludnia aj popoludní). Vtedy im môžete poslúžiť svätou spoveďou, rozhovorom a podať aj sväté prijímanie, podľa ich želania. Spovedať môžete aj mimo kostola (keď je dobré počasie).

Všetci sa nádejame a modlíme sa za to, že v najbližšom čase dôjde k určitému uvoľneniu aj v konaní verejných bohoslužieb. Pokiaľ to však nie je možné, využime v rámci týchto predpisov aj túto možnosť, keďže mnohé iné pastoračné aktivity nemôžeme vykonávať. Mnohí potrebujú pocítiť našu blízkosť a pomoc.

So všetkou opatrnosťou a ochranou seba, nezabúdajme, prosím, na nikoho, predovšetkým starých a osamelých ľudí, ktorí žijú okolo nás, aby nezostali bez duchovnej posily a útechy, ale tiež bez jedla, liekov alebo v inej núdzi.

Kto by mal byť v prvej línii služby lásky k iným?! Mnohí naši veriaci, laickí bratia a sestry s nasadením svojho zdravia a životov sa obetavo angažujú v tejto službe a to nie len preto, že je to ich zamestnanie.

Drahí bratia, nech Vás v tomto úsilí posilňuje Božia milosť a nech nás povzbudí aj horlivosť prvých kresťanov.

„Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou“ (Rim 15, 13).

Modlime sa navzájom za seba a vzájomne si pomáhajme, prosím.

Viliam Judák, nitriansky biskup

Nitra, 17. apríla 2020