Inokedy plný katedrálny chrám na Nitrianskom hrade zíval na tohtoročný Veľký piatok 10. apríla 2020 prázdnotou. V atmosfére opustenosti diecézneho biskupa a kňazov bez svojich veriacich, a naopak veriacich doma pred obrazovkami televíznych prijímačov, či monitorov počítačov bez svojho biskupa a kňazov sa niesli liturgické obrady na pamiatku utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. Celebroval ich nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák s veľprepoštom sídelnej kapituly Mons. Štefanom Vallom a kapitulnými kanonikmi bez fyzickej účasti veriacich.
Úvod slávenia patril prostrácii – hlbokej poklone hlavného celebranta ležiaceho na chladnej dlažbe chrámu na znak veľkej úcty. Nasledovala bohoslužba slova, v rámci ktorej zazneli pašie o Kristovom umučení a smrti. Homíliu predniesol veľprepošt kapituly Mons. Štefan Vallo. Postavil ju na Oratóriu siedmych posledných slov Ježiša Krista na kríži, od hudobného skladateľa Josepha Haydna. Poukázal zvlášť na štvrtú časť oratória, ktorá je vyjadrením výkriku bolesti, utrpenia a úzkosti, a položil pritom otázku, či mohol Boh otec dovoliť, aby jeho jediný Syn prežíval takú bolestnú úzkosť. Pripomenul však s týmto utrpením súvisiace slová proroka Izaiáša už dávno predtým napísané. Ale aj skutočnosť, že Boh tak miloval svet, že dal zaň aj svojho jediného Syna. Zároveň kriticky poukázal na to, že napriek tomu všetkému si ľudstvo robí čo chce, od zabíjania nenarodených detí, cez dopustenie toho, že mnohí ľudia zomierajú od hladu, až po šírenie nemravností všetkého druhu. „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil“, citoval Ježišove posledné slová na kríži veľprepošt Vallo, aby hneď poukázal na to, že aj bolestná skúsenosť je síce bolestná, ale nie nezmyselná, ak je spojená s obetou kríža. Vyzval preto veriacich pri televíznych obrazovkách, aby prosili Boha, aby sme obstáli v tejto skúške. Ako v závere svojej homílie povedal: „Pristupujme s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo“. A poukázal na kríž s výzvou, aby ho ľudia prijímali a niesli aj s Kristom ktorý je na ňom.
Veľkopiatočná liturgia pokračovala kňazskými modlitbami, poklonou svätému krížu a svätým prijímaním. Po záverečnom požehnaní biskupa Judáka preniesol veľprepošt Vallo Eucharistiu do Pribinovej kaplnky, v ktorej bol zriadený symbolický Boží hrob, a kde bude vystavená k verejnej poklone.
Opustená katedrála – Bazilika sv. Emeráma sa tak na Veľký Piatok ponorila do ticha a smútku, podobne ako aj ostatné uprázdnené farské chrámy na území celej Nitrianskej diecézy.
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
