Pri príležitosti liturgickej spomienky Panny Márie Lurdskej, kedy sa v Katolíckej Cirkvi súčasne slávi aj Svetový deň chorých, ktorý ustanovil v roku 1992 svätý pápež Ján Pavol II., sa 11. februára 2020 aj v Nitrianskej diecéze uskutočnili liturgické slávenia, ktoré sa na tento úmysel okrem farských chrámov konali aj v nemocničných, či hospicových kaplnkách v Nitre, Topoľčanoch, Nových Zámkoch, Trenčíne, či Palárikove. Veriaci si počas nich pripomínali prítomnosť chorých, či trpiacich medzi sebou a pamätali pri tom v prosbách aj na lekárov, zdravotné sestry, ošetrovateľov a ostatný zdravotnícky personál. Nitriansky diecézny biskup Viliam Judák pri tejto príležitosti navštívil 9. februára 2020 Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne, kde pozdravil a povzbudil chorých a trpiacich na lôžkach, a poďakoval personálu za obetavú službu. Svätú omšu za chorých a za zdravotnícky personál celej diecézy biskup Judák celebroval v deň spomienky na Pannu Máriu Lurdskú v nemocničnej Kaplnke sv. Alžbety Uhorskej vo Fakultnej nemocnici v Nitre spolu s miestnym nemocničným duchovným P. Martinom Madasserym SVD a biskupským tajomníkom Jozefom Plutinským za účasti chorých, pacientov nemocnice a širokej verejnosti. Vo svojej homílii biskup Judák upriamil pozornosť prítomných veriacich na myšlienky z posolstva pápeža Františka k 27. Svetovému dňu chorých. Zdôraznil v ňom myšlienky venované daru života, milosrdnej láske, či potreby pomoci trpiacim. Počas liturgickej slávnosti vysluhoval biskup Judák s prítomnými kňazmi aj sviatosť pomazania chorých s úmyslom, aby tým, ktorí ju prijali pomohla ľahšie znášať ťažkosti života spôsobené rôznymi ochoreniami. Pomazanie na čele a na rukách tak preciťovali prítomní veriaci s hlbokou vierou a vďačnosťou Bohu, ktorá sa im zračila na tvárach napriek bolestiam, ktoré im ich ochorenia spôsobujú. Aj tohtoročné slávenie Svetového dňa chorých v Nitrianskej diecéze poukázalo na význam bolesti, či utrpenia spôsobeného ochoreniami rôzneho druhu v životoch ľudí pre formovanie ich osobnej viery v Ježiša Krista a Božie milosrdenstvo, či pomoci trpiacim, ale aj pre vyzdvihnutie významu obetavej služby lekárov, zdravotníkov, či opatrovateľov, ktorá je často vyjadrením nielen ich profesionálnej povinnosti, ale aj kresťanskej lásky voči blížnemu.
.
Pri realizácii projektu bola pôvodná fasáda kostolíka očistená mechanicky ako aj pomocou chemického čistenia. Boli odstránené nevhodné konštrukčné prvky. Tvarovo, remeselným spracovaním a technickým stavom nevyhovujúca oceľová markíza nad vstupom do kostola bola na mieste rozpílená, a deinštalovaná.
Hmota nesúdržných pôvodných omietok, kamenného portálu a sochy sv. Michala Archanjela bola spevnená. Na omietanie boli použité minerálne omietky, s cieľom dosiahnuť poréznosť a pevnosť s originálom. Pri tmelení bolo dôležité rešpektovať zámer na reštaurovanie, postupne rekonštruovať zaniknutú profiláciu ríms, a ostatných prvkov. Rozsah rekonštrukcie určuje využitie pamiatky a konečná úprava, štuková omietka bola nanesená a hladená na povrch starších kompaktných omietok na celom povrchu plášťa objektu. Na doplnenie a domodelovanie chýbajúcich častí kamennej hmoty bol použitý tmel na minerálnej báze Cieľom tmelenia bolo dosiahnuť poréznosť materiálov, štruktúru povrchu a pevnosť tmelu totožnú s originálom. Omietané časti boli ošetrené jednou vrstvou náteru na báze silikátu. Druhá vrstva bude aplikovaná v jarných mesiacoch v roku 2017.
Farebné zjednotenie tmelov (na kamennom portáli a soche sv. Michala Archanjela) s originálom bolo realizované lazúrnymi farbami a prírodnými hlinkami.
