Vstúpili sme, do nového dňa, ktorý už svojím názvom „Popolcová streda“ nie je vôbec príťažlivý. Názov má iste od toho, že v kostoloch sa v tento deň žehná popol, ktorým sa poznačujú čelá veriacich so sprievodnými slovami: „Memento, homo, quia pulvis es…“ – Pamätaj človeče, prach si… Zle nám znejú tieto slová po veselých fašiangových dňoch. Akoby Cirkev – čo sa jej nakoniec aj často vyčíta – chcela človeka obrať o jeho životný optimizmus, perspektívy i nádeje, ba i ľudskú dôstojnosť. Všetko, všetko akoby chcela trochou popola degradovať a ukázať: aký si úbohý, človeče! Si ako tento popol!
Aké by to však bolo, milý priateľ, úbohé učenie, aká by to bola náuka, ktorá by chcela takto znížiť korunu tvorstva?
Naopak, dnešný deň, aj keď má príchuť smútku a nie je taký ako včerajší, je krásny v tom, že vlastne nám dáva možnosť uvedomiť si svoju veľkosť. Nebudem azda prismelý, keď poviem, že dnešný deň by sa mal sláviť ako medzinárodný deň ľudskej dôstojnosti. Prečo? Pozrite! Keď slávny maliar Oskar Kokoscha portrétoval ľudí, títo boli často zhrození nad svojím výzorom. Nikdy by sa nenazdali, ako ošklivo, bezvládne a vnútorne rozrušene vyzerajú. Nikdy nevideli samých seba tak, ako oko veľkého znalca ľudí, ktoré sa nedalo ničím ovplyvniť.
I my si často sypeme piesok do očí. Žijeme s maskou, ktorú si naťahujeme v rôznych situáciách, pretože sa bojíme odkryť svoju pravú tvár. Žijeme mnohí tak, akoby náš život nemal cenu. Len tak zo dňa na deň. Len aby sme prežili. A predsa život každého z nás má nesmiernu hodnotu. Predovšetkým v očiach Božích sme veľkí. To on povedal o mne: „Buď!“ Je to niečo úžasné: zvrchovaná, a pritom slobodná všemohúcnosť Božia myslí na mňa. On ma miluje. Volá ma svojím synom a svojou dcérou. Je to azda málo? Konvertita dr. Hynek hovorí: „Nie si samotná, moja duša. Ten, ktorý ťa urobil božskou žije v tebe.“ A veľký Augustín: „I keď je človek podľa tela nepatrný, predsa je nekonečne vznešený. Veď prebýva v ňom Boh. Prečo sa teda niektorí ľudia tak usilovne snažia zmenšovať sa? Prečo sa snažia, aj keď sú takí veľkí, žiť tak malicherne?“
Dnešný deň, i nasledujúce, sú pre nás veľkou príležitosťou strhnúť zo seba masku, ktorá nás deformuje a urobiť to, o čom hovorí sv. Pavol v Liste Efezanom: vyzliecť starého človeka a obliecť si nového. Nový človek je ten, ktorý sa nechá usmerňovať Božím Duchom až do posledných podnetov svojej osobnosti. Tým, že sa stane úplne prístupným Bohu, Boh do neho vstúpi so všetkými svojimi vlastnosťami. Teda je viac človekom, človekom lepším i krajším.
Teda právom: peknú Popolcovú stredu, a nasledujúce dni pôstneho obdobia, priatelia!
Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup
