| Kategória: Najdôležitejšie informácie
„Predstava adventného obdobia je spojená s idylou harmónie, pokoja, lásky a tepla domova. V uponáhľanom svete všetci nielen túžime, ale aj potrebujeme k životu ticho. V ňom sa dostaneme do kontaktu so svojou pravou podstatou.Vyčíria sa všetky zakalenia, ktoré zatemňujú naše pravé “ja”.
Je to čas ticha, pretože Vianoce majú svoju váhu v tichších stránkach života. Tu sa ponárame do vlastného sveta a tento svet rozširuje náš ohraničený svet. Náš život sa stáva pestrejším. Objavujeme bohatstvo svojej duše.
Náš egocentrizmus chceme takto nahradiť mocou posvätného úžasu. Hľadáme v sebe niečo zabudnuté, zahádzané, čo žije nielen v našich spomienkach, hľadáme hodnotu, ktorá v nás drieme a ktorá patrí k nášmu životu, k našej ľudskosti, k našej identite.
Preto chceme či musíme odkryť, kto sme. Preto sa musíme s Bohom stretávať v tichu. “Tu zažívame Boha ako základ svojho života, ale súčasne aj ako cieľ svojej túžby”, píše benediktínsky mních Anselm Grün.
“Naozaj treba rozprestrieť koberec mlčania pri sviatočnom nádraží, aby tajomstvo Svätej noci mohlo vystúpiť a vstúpiť do nášho života. Bez tohto koberca by prešiel vlak roka iba okolo a Vianoce by zostali len dátumom, napísal bývalý innsbrucký arcibiskup Reinhold Stecher a na inom mieste pokračoval: “S nádychom romantiky si niekedy prajem byť ďaleko od štúdia a písacieho stroja, na zasnežených lesných cestách pohoria nad Innsbruckom. A hoci by cesta do idylickej oblasti bola akokoľvek krásna, nebola by to cesta vianočná. (…) Ale noc sebaobetovania Boha (kenosis), ako to nazvali Gréci, si žiada spomienku a vstup nielen do obšťastňujúceho, ale aj do tiesnivého mlčania. (…) Realita Betlehema nebola idylická. Ale napriek ťažkostiam, ktoré ju sprevádzali, ukrýva táto noc aj utešujúce ticho. Betlehem bol úžasnou kombináciou maštaľnej ‚vône‘ a nádhery”.
K životu bezpochyby potrebujeme aj stretávanie sa s inými. Práve ticho a samota volajú po stretnutí s ľuďmi. V rozhovore s nimi rozkvitá život. Vznikajú nové myšlienky. Rodí sa blízkosť. Celkom inak vnímame sami seba v blízkosti milého človeka či ľudí, ktorí nás majú radi a ktorých máme radi my. Sú to naozaj požehnané dni, keď môžeme naše vzťahy ozdraviť a dokázať si navzájom, ako nám na sebe záleží“.(Mons. Viliam Judák: Jezuliatko prichádza. Čas ticha, s. 17-18. Trnava, Spolok svätého Vojtecha 2018).
Ilustračné foto: Tomáš Gračka
